„Keď deti pozorujú zvieratá v prírode a učia sa ich mať rady, nikdy sa u nich neobjaví krutosť k nim.
Príroda je nesmierne múdra a pokiaľ ju budeme nasledovať, môžeme svoje praktické problémy ľahko vyriešiť. Príroda má skvelé riešenia všetkých praktických problémov, hlavne problémov týkajúcich sa detí.“  (Mária Montessori)

Cieľom Umenia pre zdravie je posilniť duševné zdravie kombináciou tvorenia a pobytu vonku spolu s tvorením v ateliéri.
Zlepšuje sa IQ detí, je to pomoc pri odbúravaní stresu, využívam aktivity, ktoré podporujú všímavosť. Ak dieťa tvorí a chodí na prechádzky do prírody, zvyšuje svoju odolnosť, kreativitu a tiež empatiu.

Kombinácia vonkajších aktivít a tvorenia môže v zvýšenej miere podporiť duševné zdravie, ukľudňuje pocity a zaneprázdnenú myseľ a pobyt v prírode umožňuje dieťaťu, ale i dospelým, vnímať úplne iný svet, kde sa zvieratá, rastliny, voda a obloha pohybujú iným tempom.

Vedomé aktivity v prírode napríklad poskytujú dieťaťu kľudné prostredie, ktoré zapája zmysly dieťaťa a to mu pomáha sa lepšie sústrediť, cítiť sa sebaistejšie, zažívať menej úzkosti a byť empatickejším. Ak je dieťa na prechádzke, kde sa môže ukľudniť, takáto pomalá prechádzka lesom pomáha dieťaťu sa sústrediť na okolie a to mu potom pomôže sústrediť sa aj po prechádzke.

Prírodné prostredie pomáha deťom rozvíjať tiež schopnosti vcítiť sa do druhých. Ak si dieťa sadne a pozoruje malých tvorov, napr. červíka alebo včelu, sústredí sa na nich a premýšľa aké je to byť týmto zvieraťom alebo hmyzom, podporuje ho to v budovaní empatie.
Dieťa začína pozorovaním prírody a jej výtvarným stvárňovaním nachádzať a vnímať krásu i tam, kde ju predtým nevidelo a vníma ju inak ako dovtedy. Vidí ju potom aj v bežných veciach, stáva sa citlivejším nielen k svojmu okoliu, ale hlavne k sebe a svojim emóciám. Je empatickejšie nielen k ľuďom ale i k prírode.

Krásu, ktorú sa dieťa naučí vidieť a vnímať pretvára do umenia a jeho umenie je tu preň okrem iného i na to, aby ukázalo jemu i ľuďom, aby viac milovali potoky, hory, rastliny,
zvieratá, hmyz, vtáctvo, stromy, kamene...
Dieťa sa vie tešiť z drobných aj veľkých umeleckých zážitkov, ktoré buď samé vytvorí alebo ho nimi príroda napr. vo forme krásneho kamienka a jeho tvaru a farby obdarí. Podobné neskôr dokáže precítiť aj pri návšteve výstavy alebo galérie.

​​

Stretnutia Umenia pre zdravie pre deti a dospievajúcich sú zamerané na spoznávanie prírody, života v lese a tak sprostredkovane i seba. Na objavovanie prírodných tajomstiev cez hry a zážitky. Dieťa si zamestnáva nielen hlavu, ale predovšetkým srdce a ruky a základom je zmyslové vnímanie prírody formou zážitkového tvorenia, učenia či rôznych tvorivých a výtvarných činností rozvíjajúcich všetky zložky osobnosti človeka.

Záleží mi predovšetkým na tom, aby si každé dieťa vytvorilo pozitívny vzťah ku prírode a zvieratám a mohlo tak načrieť do nekonečnej studnice zdravia, štastia a radosti, ktorou pre každého človeka príroda je.
Záleží mi na tom, aby dieťa dokázalo myslieť samé za seba a podporujem jeho kritické a systémové myslenie, samostatné rozhodovanie. Aby sa nesnažilo iba vyhovieť mne,
rodičom, učiteľovi alebo inému vzoru.

Ukazujem im, že najdôležitejšie je veriť svojmu úsudku a urobiť správne rozhodnutie.
Dieťa sa u mňa zababre, hrá sa v hline a odchádza špinavé, ale šťastné.

Zažívať číru radosť, to je to o čo ide ! – nielen deti ale i dospelí ľudia si takéto emócie nedovolia kvôli okoliu či očakávaniam. Dieťa u mňa je hlavne v kontakte s prírodou, zažíva niečo, čo pomaly v rodinách vyprcháva a ja sa ho do tohto sveta snažím znova pozvať a spojiť sa s ním.

Deti sú prirodzene živé a zvedavé. No dnes, žiaľ, už nie každé dieťa má možnosť tráviť čas v spojení s prírodou. U mňa sa môže dieťa, namiesto televízie, ponoriť do prírody, kde môže byť v prítomnosti a zažiť „televízny prenos“ či dokumentárny film v priamom presnose.

Pretože les je plný tajov a kúziel. Dieťa môže objavovať veľa nepoznaného a pri tom takého prirodzeného. Chodiť po machu s bosými nohami, spoznávať rastlinstvo a jeho plody, tvoriť priamo v lese z prírodných materiálov, na prechádzke stretnúť stádo srniek a jeleňov, máčať si nohy v žblnkajúcom potoku, pozorovať veveričku, mravčiu diaľnicu či ochutnať sladké steblo trávy vytiahnuté z mraveniska, počúvať ďatľa ošetrujúceho stromy, vyblázniť sa v napadanom lístí, objavovať lesné poklady, počúvať vtáčie symfónie, oddychovať pod rozkvitnutými stromami ... .

Popri tom všetkom dieťa tvorí, maľuje, kreslí... a objavuje seba.

Spozná zvuky, vône i chute lesa, dotkne sa ho v priamom prenose a spozná (možno doposiaľ) nepoznané. Nadobúda vedomosti o prírode priamo v prírode, a nie z kníh a obrazov. Zároveň nadobúda sprostredkovane vedomosti i o sebe.

Všetky aktivity sa prispôsobujú veku dieťaťa a samozrejme i počasiu a v neposlednom rade i tomu, čo dieťa samé robiť chce.

​