Oni sa opýtať nevedia. My sa môžeme pýtať za nich. Pred niekoľkými týždňami som sa rozhodla osloviť kandidátov na primátora mesta Prievidza s občianskym dotazníkom venovaným problematike túlavých, opustených a nechcených zvierat, osobitne mačiek. Nebolo to náhodné rozhodnutie. Dotazník vznikol ako súčasť myšlienky môjho projektu „Keď ZVIERA (ne)MÁ HLAS“. Tento projekt má jednoduchý, ale pre mňa veľmi dôležitý zmysel: zviditeľňovať tých, ktorých hlas často nepočuť. Nielen mačky. Nielen psy či...

renata vogl two worlds© 2016 colour All rights reserved. Po poslednej replike zostalo v divadle ticho. Nie to krátke ticho, ktoré poznáme z predstavení – niekoľko sekúnd medzi poslednou vetou a potleskom. Toto bolo iné. Pokračovalo aj potom. Ľudia vstávali, odchádzali zo sály, čakali pri šatniach a takmer nerozprávali. Nič podobné som dovtedy v divadle nezažila. To ticho sa dalo doslova krájať. Bolo to po predstavení Salemské bosorky Arthura Millera. Príbeh sa odohráva v roku 1692. A predsa...

Dnešné ráno bolo pomalé. Také ako mám nedeľné rána rada. Také aké majú byť letné nedele. Bolo citeľne chladnejšie ako po minulé dni. Sedela som vonku na terase, zabalená v pyžame a v župane a pozorovala som, ako sa svet len pomaly prebúdzal. Postarala som sa o zvieratá. Urobila si raňajky. A potom som ich takmer štyri hodiny jedla. Nie preto, že by som nebola hladná. Pretože som sa nikam neponáhľala. Urobila som si dve kávy. To nezvyknem. No dnes tomu tak bolo. Popri mne prešiel roháč. No,...