Tam, kde rozkvitá spomienka. ~ o viere, láske a čemericiach, ktoré čakali na svetlo.
- infodusamoja
- Nov 4
- 2 minút čítania
4. november je deň, kedy sa narodila moja stará mama, mamina mama.
Celé roky si to myslela a my tiež.
Keď som pátrala po predkoch v archívoch, zistila som, že sa vlastne narodila
3. novembra – lenže vtedy sa často do krstného listu zapisoval nie dátum narodenia, ale dátum krstu.
Novorodeniatka totiž často umierali, a tak ich krstili hneď na druhý deň po narodení.
Dnes by mala moja mamka, ako sme ju volali, 103 rokov.
Pracovala vo fabrike, kde utrpela úraz na rukách. Napriek tomu, že prišla o časť prstov, dokázala robiť aj jemné práce – a naučila ma okrem iného vyšívať.
Dodnes občas vyšívam niťami, ktoré ešte ona namotala na papieriky či drievka.
Mám ich uložené v háčkovanej taške, ktorú kedysi háčkovala ešte moja prababka, na ktorú si už ja nepamätám.
Vždy, keď vyšívam, spomeniem si na zbožnosť a hrdosť mojej starej mamy, keď sa starala o svoje milované kroje.
Pre ňu to nebolo len oblečenie – v krojoch bol uložený pôvod, identita, láska k rodnému kraju, k tradícii a k predkom. Boli jej srdcovou záležitosťou.
Dodnes je z nich cítiť láska, trpezlivosť, hodiny práce a krása...
Práve ona ma naučila vidieť čaro v obyčajných veciach.
31. októbra, pár dní pred jej narodeninami, som presadila čemerice.
Dlhé roky nekvitli – kvitli asi iba raz, možno rok po tom, ako ich sem mamka posadila.
Z roka na rok už len ticho prežívali.
Zostali mi štyri rastlinky.
Boli pre mňa živou spomienkou – rastlinami, ktorých sa dotýkali ruky mojej starej mamy.
Odišla pred trinástimi rokmi na svoju ďalšiu cestu, no čemerice, ktoré mi kedysi osobne posadila, zostali.
Z nostalgie som ich celé roky nechávala na mieste, kde sa im vôbec nedarilo.
Nemala som pre ne lepšie miesto… a možno som ani naozaj neverila, že by mohli v zime kvitnúť.
Veď v zime kvety predsa nekvitnú, však?
A ani nekvitli.
Neveríš – nekvitnú.
Uveríš – rozkvitnú.
Teraz majú čemerice na novom mieste viac svetla.
A ja verím, že rozkvitnú.
Niekedy práve rozhodnutie dovoliť si veriť aj tomu,
čo ešte nepoznám,
čomu nerozumiem,
čo necítim,
alebo čo aktuálne nedáva zmysel,
prinesie do života obrovské obohatenie a pochopenie.
Ukáže, že človek je omnoho viac, než si dokáže predstaviť.
A niekedy aj rozhodnutie nectiť slepo tradície a zvyklosti prinesie do života – paradoxne – viac života.
❤️ Moja stará mama ma naučila, že ak robíš veci s láskou, nikdy nezanikne,
že niekedy potrebuje cítiť o štipku viac svetla a viery
a že, niektoré k v e t y kvitnú aj v zime! ❤️
S vďakou a zo srdca spomínam...
lebo
všetko, čo sa ma dotklo s láskou, vo mne zostáva.
📷photocredit: renatahazakova, dušamoja®.
#umenieľudskejduše #dusamoja #nosimeumenie #žijemesumením #terapeutickekarty#umenieprezdravie
Komentáre