Svedectvo o ochrane života a hraníc alebo o hľadaní kúska rešpektu a ľudskosti.

infodusamoja
Oct 26
5 minút čítania

Updated: Nov 13

S veľkou pravdepodobnosťou sú za opätovným zmiznutím niektorých mačiek, o ktoré sa už štyri roky starám, znovu neoprávnené zásahy suseda.

Možno by niekto mohol namietnuť: „Veď sú to len mačky“ – niekam sa zatúlali. Áno, občas sa niektoré jeden či dva dni neukážu, lebo sú to mačky. S tým som sa už za posledné štyri roky naučila žiť a vôbec ma to neprekvapuje. Ale Kunka, malé 5 mesačné mača, nikdy doteraz z pozemku neodišlo a Vločko, štyri roky vykastrovaný kocúr, ktorý žije vonku, odišiel z domu počas štyroch rokov ako tu žije, len raz na tri dni. Tiež tu nie je ani Aneška, (tiež vykastrovaná) ktorá väčšinu času trávila vo Vločkovej spoločnosti. Od utorka som ich nevidela a vzhľadom na dnešný incident s odchytenou Happy je blízko podozrenie, že aj tieto mačky boli odchytené a niekam – nie do mestskej karanténnej stanice - odvezené.

Incident s odchytenou mačkou

Dnes ráno som počula miaukanie a keď som ho nasledovala, uvidela som cez živý plot mačku Happy v odchytovej klietke na susedovom pozemku, blízko môjho priestoru. Happy je už dva roky vykastrovaná. Po mojom zásahu a telefonáte suseda s karanténnou stanicou, ktorá mu potvrdila to, čo mu ja už rok a pol dokola opakujem, sused nakoniec mačku vypustil. Viac sa k tomuto incidentu nejdem rozpisovať, pretože toto nie je miesto, kde sú nutné tieto detaily.

„Už prestaňte, kazíte nám nedeľu a máme návštevu!“ – slová partnerky suseda, hoci mačka bola odchytená bez zjavného dôvodu a ja som iba odpovedala, na susedove otázky ...jediný dôvod odchytu je, že deväť mačiek, žijúcich v lese, je pre suseda neúnosný počet, ako sa sám dnes vyjadril.

Sused nerešpektuje žiadne hranice ani životy, o ktoré sa starám. Jeho správanie ukazuje, že moc a kontrola sú pre neho dôležitejšie než životy a dôstojnosť tých, ktorí sa brániť nevedia.

Kontext a realita

· Ľudia, ktorí proti mačkám vedú „vojnu“, často nerozumejú, ako tieto veci fungujú – a často ani nechcú porozumieť.

· Nevedia, že veterinár bez uspania nemôže zistiť, či je mačka kastrovaná, ak nemá čip, čo voľne žijúce mačky bežne nemajú.

· Väčšina veterinárov neoznačuje mačky zastrihnutím uška.

· A predovšetkým, takíto ľudia spolupracovať nechcú, ide im len o to, aby prostredie bolo „čisté“ od zvierat, kedže k prírode ako takej, napriek tomu, že do nej prišli bývať a žiť nemajú žiaden vzťah.

Mestská polícia poskytla susedovi odchytové klietky a vysvetlila, že mačky sa po kastrácii a očkovaní vracajú do svojho prostredia, no aj napriek tomu ich opakovane odchytáva.

Nekomunikuje, nerešpektuje dohody a správa sa, akoby mal právo rozhodovať, kto môže a kto nemôže žiť na tomto kúsku zeme – dokonca aj v lese.

Moja úloha a zodpovednosť

Už štvrtý rok sa snažím túto situáciu udržiavať v únosnej miere – vlastnými silami a vlastnými prostriedkami, len s občasnou finančnou pomocou blízkych i cudzích ľudí, ktorým táto situácia a živé bytosti nie sú ľahostajné.

Nie som „ochranárka“ v oficiálnom zmysle slova, som človek, ktorý cíti zodpovednosť.

Mačkám poskytujem jedlo, suché miesto, základnú starostlivosť.

Nie sú to len „zvieratá“,

ale živé bytosti, ktoré patria do tohto prostredia rovnako ako všetok hmyz, plazy, vtáky, ježkovia, srnky, diviaky, jelene, kuny či líšky, ktoré sa tu bežne na všetkých okolitých pozemkoch neustále vyskytujú. Pretože žijem v lese a les je ich domov.

Nie je to len o mačkách

Je to o type správania, ktoré:

· ignoruje hranice,

· znevažuje život,

· kompenzuje vlastné frustrácie na úkor iných.

Tento vzorec sa objavuje všade – v susedstve, v práci, v spoločnosti – a ja ho zažívam teraz priamo v mojom priestore.

Prečo zdieľam toto svedectvo

· Aby som pomenovala správanie, ktoré ohrozuje životy a hranice – osobné aj tých, ktorí nemajú hlas.

· Ak nebudeme takéto situácie pomenovávať len preto, že sa bojíme, nevieme ako reagovať alebo sme pohodlní, prispievame k tomu, aby sa správanie, ktoré ubližuje, šírilo a stávalo sa „normou“.

· Aj keď som veľmi často sama a je to ťažké, každý krok, ktorým chránim životy – svoj i všetkých živých bytostí - a hranice, má zmysel.

Tento priestor, ktorý je môj domov viac ako dvadsať rokov, a životy, o ktoré sa starám, stoja za to, aby som ich chránila a bránila.

Hodnoty a zásady, ktoré môžeme uplatniť sami

· Všímajme si, keď sa deje niečo nesprávne.

· Stojme si za svojimi hranicami.

· Konajme podľa svojich možností, s rešpektom k životu a dôstojnosti.

Udržiavanie hraníc a starostlivosť o zvieratá nie je žiadna choroba ani kompenzácia, ale prijatie zodpovednosti a rešpektu voči životu.

Nemusíme čakať na systém ani komunitu.

Každý krok, ktorým chránime životy a hranice, má zmysel.

Konanie s rešpektom k životu, aj keď by sme to mali robiť iba sami, udržiava morálnu rovnováhu a dáva zmysel našej každodennej realite. Keď konáme zodpovedne a s úctou k životu, nielen pre seba, ale aj pre svet okolo nás, vytvárame priestor, kde sa dá žiť dôstojne a bezpečne.

Pretože väčšia a vzácnejšia hodnota ako život zatiaľ v ľudskom svete a tiež v prírode, ktorej sme súčasťou neexistuje.

Záver

Toto svedectvo nie je o hľadaní vinníka, ale o tom, aby sme pomenovávali situácie, kde sa neakceptovateľné správanie šíri, a pripomenuli si hodnoty, ktoré stoja za to, aby sme ich chránili – hranice osobné a aj pre bytosti, ktoré nemajú hlas.

Pýtam sa:

Čo vedie človeka k tomu, aby sa takto správal?

Prečo potrebuje dokazovať moc práve na tých, ktorí sa brániť nevedia?

A ako je možné, že systém, ktorý by mal chrániť život, stojí na strane tých, ktorí ho obmedzujú?

Aký dôvod vedie človeka k tomu, aby šiel žiť do lesa, ak mu chýba rešpekt a úcta k životu ako takému?

Volám po rozsiahlejšej zmene myslenia – nielen po vyriešení susedských incidentov.

Systém nefunguje, to vieme všetci.

Ale ľudia môžu.

Nie papierovo, nie formálne – ale skutočne, skutkami, postojom, rešpektom.

Mačky nie sú nepriateľ.

Nepriateľom je ľahostajnosť a arogancia, ktoré sa pomaly stávajú normou a takýto nepriateľ môže byť "odetý" trebárs aj do bytosti mačky, no môže to byť čokoľvek iné.

Ľahostahnosť a aroganica sa netýka len zvierat.

Zdieľam tento príbeh, pretože chcem ochrániť nielen tie mačky, ktoré tu žijú, ale aj seba. A možno aj preto, že verím, že ešte existujú ľudia, ktorým záleží.

Ak máte skúsenosť s podobnou situáciou, ozvite sa. Lebo ja viem, že v takýchto konfliktoch, nielen kvôli zvieratám, žije mnoho ľudí. No už sú z boja s veternými mlynmi unavení.

Ak viete poradiť, ako túto situáciu riešiť systémovo a trvalo, napíšte.

A ak len cítite, že sa s týmto stotožňujete, zdieľajte to ďalej.

Možno práve v tom je tá sila, ktorá niečo zmení.

Dôležité upozornenie

Tento text vyjadruje moju osobnú skúsenosť so situáciou, ktorá sa dlhodobo opakuje v susedstve, i na mnohých iných úrovniach, nielen v súvislosti s mačkami.

Uvedené tvrdenia sa zakladajú na pozorovaniach, osobnej skúsenosti a komunikácii s mestskými a odbornými inštitúciami a občianskymi združeniami.

Cieľom je upozorniť na problém vo verejnom priestore – ochranu zvierat, rešpekt a spolunažívanie v okolí, kde žijeme.