top of page


Možno láska nikdy neodchádza — len mení tvar
Niektoré stretnutia si duša zapamätá nie len preto , že boli výnimočné, ale predovšetkým preto, že sa v nich dotkla niečoho, čo bolo pravdivé. Niečoho, čo nepotrebovalo slová. Už niekoľko týždňov chodím k jazeru, keď zapadá slnko. Na miesto a v čase, kedy sa deň ponára do ticha a voda odráža farby neba. Zdá sa mi, akoby jazero každý večer ukazovalo len malú paletu farieb neba, ktoré si za svoj život pamätá. Tam ku mne prichádzajú dve labute. Vždy. Niekedy ja čakám na ne, in
Nov 1
bottom of page
