"Fotenie s Renátkou bol pre mňa veľmi silný a krásny zážitok, na ktorý dodnes hlboko spomínam. Výnimočnosť jej fotenia je práve v jej citlivom prístupe. Oku za objektívom fotoaparátu, ktoré vidí v žene aj to, čo sama ešte neuzrela. Dokonale zachytí vnútorný hlas ženskej duše. Dokáže vytiahnuť a zaznamenať na fotke jedinečnú esenciu ženy, ktorá pred ňou stojí. A to ju ani nemusí dlho poznať. Ona sa na ňu skratka naladí a zrazu to tečie. Odovzdala som sa jej práci s úplnou dôverou. Cítila som, že výsledok bude stáť zato. Dovolila som si byť cez jej fotoobjektív úplne videná. Bez masiek a nánosov. Byť len tou, ktorou som. Zo srdca odporúčam takéto fotenie každej jednej žene.
Aby sa uvidela.
Aby sa otvorila dôvere.
Aby objavila svoje skryté dary."
Daniela
Ďakujem za trvalú stopu po našich kreatívnych stretnutiach.
Áno - chýbajú, pretože sme si dokázali vytvoriť čas pre seba a bolo to vzájomne prínosné (okrem iného mňam raňajky s vami).
...je v dnešnej dobe nesmierne dôležité cítiť pocit bezpečia a ja s odstupom vnímam, že sme si dokázali dať nielen objatie navzájom, ale najmä pre seba samú. Otvoriť náruč sebe samej a s úsmevom povedať: "krásne moja milá, všetko je v poriadku".
Rosia sa mi oči, pretože necítim pochvalu, ale PODPORU. Podporu láskyplnú pre seba.
Renatka zdôrazňovala podstatne a s úsmevom to opakovala na viacerých stretnutiach, čo my ľudia - potrebujeme!
Ďakujem za neochvejnú podporu a za to, že tie dvere, ktoré som kreslila - môžem mať stále otvorené.
Lívia
Renatka, ďakujem zo srdiečka za prácu, ktorú robíš.... Práca s ľuďmi je krásna a inšpiratívna pre ďalší a hlbší rast.
Tvorivé stretnutia s prvkami arteterapie mi dali veľmi veľa. Našla som si dokonca veľmi blízke priateľstvá, kde som mohla naplno otvoriť svoju dušičku. A zároveň som cez kreslenie nazrela do seba.
Aj sme si poplakali aj sme sa nasmiali. No nič lepšie som si nemohla dopriať na svoje 40 narodeniny.
Zúčastnila som sa cyklu stretnutí, spolu ich bolo osem a na každé stretnutie som sa veľmi tešila. Každému doporučujem, babkám, dedkom, mamičkám, oteckom a všetkým ľuďom dobrej vôle aby pohladili svoje vnútorné radostné dieťa.
Ďakujem.
Lenka
"Ako sa vidíš?"
Touto otázkou Renatka začala naše ladenie sa na spoločné fotenie... Keď ma oslovila so zámerom, fotiť ma pre svoj projekt, v mojom vnútri sa rozbúril oceán nedostatočnosti ... moja myseľ nebola schopná pochopiť, prečo mňa, takú obyčajnú ženu, by chcel niekto fotiť, naviac fotografka, ktorej tvorenie som nesmierne obdivovala. Odmalička som sa nerada fotila, možno preto, že z rodinných a formálnych "školských" fotiek (veď viete, tých so šľabikárom a podobnými "estetickými doplnkami") som usúdila, že som absolútne nefotogenická. Ako môžete s takýmto nastavením odpovedať na otázku, ktorú mi Renatka položila?
"Ja sa nevidím..."
Až ma samu prekvapila táto odpoveď... a možno práve preto, že som si uvedomila, že sa skutočne nevidím, som pochopila, že potrebujem pohľad inej Bytosti, cez ktorú sa možno dokážem uvidieť. Zároveň bolo fotenie pre mňa veľkým vykročením zo zóny komfortu a ja viem, že to sú tie najlepšie akcelerátory vývoja :) Sú vykročenia z komfortnej zóny, ku ktorým nás život "dokope" a preto sú bolestivé... a sú aj také, ktoré nám život prinesie ako láskavý darček. Práve takým darčekom bolo pre mňa fotenie s Renátkou - bolo plné lásky, nehy, pochopenia, vzájomného naciťovania sa na seba, aj na jedinečnú esenciu okamihu. Renátka ma uvidela - v tých podobách, v ktorých som sa nedokázala uvidieť ja, ale cítila som s nimi spojenie... a uvidela aj tie podoby mňa, s ktorými som spojenie stratila. Keď som uvidela výsledné fotky, plakala som od dojatia a nemohla som uveriť, že aj takáto môžem byť, že je vo mne krása, neha, jemnosť, ktorú som nevidela, pretože mi tienila bariéra sebakritiky, podmienok a nárokov, ktoré som na seba mala. Renátka uvidela moju dušu a ukázala mi ju na fotkách, aby som ju už nikdy nemohla poprieť... Ďakujem jej nielen za tento zážitok, ale aj za to, že sa stala mojou priateľkou a súčasťou duchovnej rodiny...
Ak túžite po tom, stretnúť sa so svojou dušou a uvidieť ju zobrazenú, neprehliadnuteľnú, doprajte si fotenie s touto prenádhernou ženou. Renátka vás totiž uvidí - aj tam, kde sa vy nevidíte.
Svetlana
Som dojatá. Akým krásnym spôsobom ste mi počas našich kreatívnych stretnutí všetky v skupine pomohli ukázať, ktoré časti seba samej potrebujem a chcem vyliečiť.
A liečenie sa veru začalo.
Za to všetkým zo srdca ďakujem!!!
Lucia
Ešte raz ďakujem za dnešnú jógu smiechu, z celého srdca. Moji pacienti boli nadšení a užili si to.
A pomohlo aj novým sa začleniť. Bol to emocionálne silný ale hlavne krásny zážitok.
Eva, psychológ, denný stacionár psychiatrického oddelenia nemocnice
Arteterapia, liečba prácou , tvorbou.
Porozumela som zadaniu, no šlo to mnou len povrchom. Osobne radšej píšem myšlienky čo mi idú hlavou, dušou, srdcom. Rada tvorím, ale skôr je to o cite pre krásu, vkus, charakter - bytové aranžmá, textilného, odevného. Mnoho som doma tvorila do svojho bytu /vence, výzdoby, podľa sviatkov, ročného obdobia/, to mi je blízke. Maľovanie, kreslenie nikdy nebola moja šálka kávy. Rozumiem o čo šlo na našej terapii, áno život ako taký rozbitý na črepiny, ktoré sa dajú opäť poskladať, vstať a žiť no s veľkými jazvami na srdci, duši. U mňa sú to jazvy týkajúce sa rozbitých rodinných vzťahov, nepochopenia a najväčšia jazva zostala a zotrváva medzi mnou a synom. Tá rezonuje vo mne asi najviac, ale konkrétne čo som tvorila u vás na terapii bolo o kráse, nie moc o mojich emóciách.
anonym, na ceste zo závislosti
Čo mi dala arteterapia?
Dala mi nový pohľad na svet, resp. na to ako mám ďalej kráčať cestou bez alkoholu, ako čo mám robiť, čím sa mám zaoberať. Po arteterapii som dostal chuť do maľovania a do celkového výtvarného umenia. Chcem sa naučiť krásne maľovať ale celkovo aj vyrezávanie a budovanie rôznych predmetov a sôch. Momentálne sa chystám na urobenie Betlehemu. To je môj plán a cieľ do Vianoc. Celkovo pri maľovaní a takejto činnosti sa mi dobre premýšľa. Som v stave aj keď sú tu rôzni ľudia a nie každý mi je po vôli, viem žiť s nimi a dať každému lásku a porozumenie. Nemám v srdci hnev a nenávisť. Buduje sa mi v hlave aj v srdci fenomém zvaný láska.
Jozef, na ceste zo závislosti.
Pre mňa to bolo ako ponoriť sa do tajov svojho vlastného sveta a pocitov úplne naplno....a zároveň vnímať tú krásu, keď Renátka s láskou a citlivosťou vedela zachytiť daný moment a pocit v krásnom obraze. Keď sa pozerám na svoje fotky, stále tam silno vnímam ten pocit, ktorý som v tej chvíli mala a neprestáva ma fascinovať, ako čarovne ho tam Renátka dokázala zachytiť
Som veľmi vďačná za tento spoločne strávený čas...prelial sa ako voda a zároveň vo mne zanechal krásny pocit spojenia so sebou aj so svetom prostredníctvom týchto nádherných fotiek.
Ďakujem ešte raz Renátka za zachytenie toho momentu a výživný spoločný čas počas fotenia :)
Paulína
Vďaka spolupráci s RKC v Prievidzi sa naše CDR Provital zúčastnilo viacerých podujatí. Klienti si vyskúšali pestrú paletu techník, vďaka ktorým sa o sebe niečo dozvedeli, alebo sa odreagovali. Keď boli informovali o nových aktivitách, spočiatku boli v odpore. Je to ich prirodzená reakcia, keď musia vynaložiť svoju energiu do aktivít. Klienti s diagnózou závislosť majú problém vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Nevedia sa uvoľniť, triezvy život je pre nich málo podnetný. Odviazať sa im v minulosti pomáhali práve drogy.
Aktivity hodnotíme veľmi pozitívne. Pri fraktálnej kresbe, kintsugi aj tanečnej medicíne mali klienti možnosť byť v kontakte so sebou v rámci svojich možností. Rak ako je u nich rôzny postoj k abstinencii, tak aj pri aktivitách ich hĺbka zapojenia bola rôzna. Niektorých klientov aktivity prekvapili. Nečakali, že sa pri nich tak otvoria. Proces, ktorý v nich nastal, ich donútil o sebe premýšľať. Po ich skončení klienti svoje postrehy medzi sebou rozprávali. Mali možnosť stráviť čas ako komunita v inom kontexte ako sú zvyknutí. Bol to pre nich zážitok. Tanec vnímali ako priestor na uvoľnenie, odpadnutie napätia. Pri lepení roztrhanej nádoby videli svoj rozbitý život na črepiny, ale aj šancu poskladať z neho nový život. Aktivovala sa u klientov aj väčšia chuť maľovať a tvoriť.
Oceňujeme výber lektorky. Bola veľmi milá a profesionálna. Klienti cítili, že tam bola ako človek, ktorý im chce niečo ponúknuť a cítili jej blízkosť. Budeme radi pokračovať v spolupráci.
Eva, psychológ CDR Provital
Milá bohyňa- fotografka, Autentické pocity z fotenia v prírode pri dravom potoku vo Vysokých Tatrách - pre mňa to bola živá hra alebo hravá živosť, lepšie povedané. S veľmi ľahučkými pocitmi som to prežívala a tešila sa.
Na violončele sa hrať nedalo, lebo v tom prostredí, vlhkom a rýchle meniacom teplotu, sa so mnou "hrali" či skôr zahrávali struny. Hľadala som si svoje miestečko v spleti konárov, listov a prúdu Račkového potoka. Nestihla som sa štylizovať do žiadnej pózy, slnko sa rýchlo tratilo za stromami Úzkej doliny.
Ten nevšedný odraz/obraz zážitku bol milým prekvapením a pripomenutím nevšedného fotenia.
Ďakujem.
Simona
Skutočne zaujímavá technika. Rozbiť nádobu je ľahké, ale pozliepať ju môže byť namáhavá práca. Moju nádobu, jej praskliny som „pozliepal“ bronzovou výplňou. Všimol som si, ako sa ostatní naťahujú skorej po zlatej a striebornej. Dosť to odzrkadľuje dnešnú dobu. Pri tom bronz bol pre ľudstvo oveľa významnejší ako drahé kovy. Moje myšlienky boli zvláštne. Najprv som si myslel, že z tohto môjho rozbitého života by sa hodilo spraviť nejakú mozaiku. Tá by sa ku mne viac hodila. Ale keď som nádobu potom lepil, vzniklo niečo pekné... Možno námet, ukážka nového života. Len trocha inak.
Jakub, na ceste zo závislosti
Som rada, že som sa zúčastnila tejto lekcie arteterapie. Mám akúsi vrodenú nechuť ku kresleniu, možno aj trochu vypestovanú. Ale na druhej strane, obdivujem krásne maľby.. V poslednom čase sú mojimi obľúbenými dielami práve obrazy, ktoré sú pestrofarebné, veselé, optimistické a nezaťažujú ma ťažkou témou. Ťažkých tém mám pred sebou na riešenie až-až. Pani lektorka, ďakujem za naozaj príjemné strávenie dvoch hodín vo vašej spoločnosti a pod vaším odborným vedením. Bavilo ma to, oddýchla som si a zistila som, že aj kreslenie môže byť zaujímavé a nenásilné. Táto forma nie je pre mňa strašiakom, skôr naopak. Samotná práca ma ukľudňuje práve tak, ako pohľad na hotový obraz. Myslím, že toto nie je a nebude moje posledné dielo. Ďakujem.
Janka, na ceste zo závislosti.
Tak to bolo prekvapenie vojsť do miestnosti kde bol zápach ako u nejakého šamana, alebo u kamoša v pivnici, kde sme chodili húliť trávu.
Renatka,
ale bolo to veľké prekvapenie, keď ste nám to povysvetľovala, onemel som a zabával sa.
Ďakujem.
Adam, na ceste zo závislosti
Tak Renatka, bolo to super a moc vám ďakujem za perfektné odreagovanie. Ani neviem ako ten čas utiekol a stratil som sa v myšlienkach a nápadoch čo z toho môže vzniknúť, z takej čarbanice.
Adam, na ceste zo závislosti.
Vnímala som tanečnú medicínu veľmi pozitívne a bolo to pre mňa niečo nové a zaujímavé. Po dlhom čase som sa odviazala. Na konci sme mi mohli vybrať karty pre seba. Ja som si vybrala 2 a pochopila som ich takto: Párik ovečka a baranček s chýbajúcou časťou puzzle som videla seba a svojho nebohého muža, že mi veľmi chýba a druhá karta bol hrad v hadových ústach. Tam som videla seba, že stále bojujem za svoju slobodu.
Monika, na ceste zo závislosti
Zo začiatku som si myslel, že to bude len taká sranda alebo zosmiešnenie človeka. Po čase, ked sme sa naučili prejavovať radosť a emócie pomocou tanca mi to pripadalo poučné a uvoľňujúce. Človek sa cítil pozbavený stresu a strachu z nasledujúcich dní. Zlosť vybíjam v kováčskej dielni, alebo pri ťažkých manuálnych prácach. Pri výbere kartičiek som si vybral, kojota, psa a zrod života z blesku. Pes podľa mňa vyjadruje vernosť, kojot zbabelosť postaviť sa životným problémom a zrod života znamená život po liečení v resoce. Po prvej pochybnosti to bola celkom poučná a zaujímavá skúsenosť.
Dovidenia a ďakujem
Rado, na ceste zo závislosti.
Ja som za mladých čias veľmi rada tancovala. Toto bol pre mňa pekný zážitok, aj keď som to nemohla až tak roztočiť ako kedysi, pretože moje staré opotrebované telo už toľko toho neznesie. Napriek tomu som si to užívala. Však som si to potom aj odtrpela. Napriek tomu som rada, že som sa mohla tohto podujatia zúčastniť. Zaujímavý bol aj tanec zo zaviazanými očami. Čo sa týka kartičiek, spočiatku som v tom nevidela nič, ale po nejakej úvahe som prišla k záveru, že niečo a viem aj čo mi ukazujú.
Matilda, na ceste zo závislosti
Pri maľovaní som sa sústredil, aby som striedal farby čo bolo celkom náročné, hlavne pri tých malých políčkach a aby mi vyšiel tvar toho obrázku čo som chcel namaľovať. Ako bolo to dobré na sústredenie a zabudol som vnímať okolitý svet v určitom momente, čo bolo dobré na odreagovanie a výsledok bol pekný.
Jozef, na ceste zo závislosti.
Z arteterapie som bol veľmi milo prekvapený. Nikdy som na niečom takom nebol ale výslovene sa mi to páčilo. Mám z toho len pozitívny pocit. Všetko sa krásne pozliepalo, čo vytvorilo krásne dielo. Môj bol kalich v čiernej farbe, kde zlatá farba to len zvýraznila. Celkový dojem hodnotím kladne.
anonym, na ceste zo závislosti
Tanečná medicína mi dala uvoľnenie, hlavne pri zaviazaných očiach, keď sme ich mali zaviazané všetci, že ma nevideli, bolo to dobré. Zistil som, že sa viem uvoľniť aj striezvo. Dalo mi to odreagovania a trochu opadnutie napätia. Kartu zvierat som mal krocana – moriaka. Dalo mi to znamenie, že prichádza čas Vianoc.
Jaroslav, na ceste zo závislosti.