Ochrana zvierat je výchova k ľudskosti.
- infodusamoja
- Nov 15
- 6 minút čítania
Updated: Nov 20
Článok 44 Ústavy Slovenskej republiky hovorí:
KAŽDÝ je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie.
Akékoľvek súkromné či občianskoprávne aktivity na pomoc zvieratám (prikrmovanie, stavba búdok a pod.) sú preto nielen výkonom základného ústavného práva, ale fakticky vlastne aj povinnosťou. Realitou u nás žiaľ ale je, že štát je prvý, ktorý svoju ústavnú povinnosť porušuje.
Povinnosťou štátu je okrem iného:
proaktívne z vlastných zdrojov vytvárať podmienky na rozvoj priaznivého životného prostredia (výstavba napájadiel, prístreškov, kastračné programy, kŕmne zóny a pod.)
proaktívne postihovať porušovanie tohto ľudského práva a vytvárať účinné prevenčné mechanizmy.
Príroda a všetky jej zložky, tvoria dôležitý, vzájomne prepojený celok, od ktorého je ľudské spoločenstvo životne závislé.
Neregulované a škodlivé zásahy do života zvierat zo strany ľudí, možno považovať za porušovanie základného ľudského práva, na priaznivé životné prostredie, ktoré sa štát v ústave zaviazal chrániť.
Dňa 27.10.2025 som podala žiadosť na mestskú políciu o vyšetrenie neoprávnených odchytov mačiek v našej lokalite. Nasledujúci deň som sa dostavila osobne podať výpoveď, no úradník požadoval vyčleniť zo zápisnice všetko, čo sa týkalo mačiek – presne tie skutočnosti, ktoré boli predmetom môjho podnetu. Výpoveď tak nemala zmysel a odišla som bez nej, pričom som uviedla, že v prípade pokračujúcej nečinnosti budem situáciu medializovať.
Stretnutie, ktoré následne vzniklo, a udialo sa dnes, 20.11.2025 bolo orientované na hľadanie riešenia a spoluprácu. Predložila som doklady o starostlivosti o komunitu mačiek – pravidelné kŕmenie, veterinárnu starostlivosť a kastrácie, ktoré zabezpečujem na vlastné náklady už viac ako štyri roky.
Mesto žiada dodatočné kontroly u zazmluvneného mestského veterinára, napriek týmto okolnostiam. Som ochotná zabezpečiť aj tieto kontroly, aj keď budú iba zbytočným stresom pre zvieratá a nákladmi pre mesto.
Mojím cieľom je udržať stabilnú a bezpečnú komunitu mačiek, zabezpečiť ich zdravie a poriadok v lokalite, komunikovať s mestom a predchádzať konfliktom so susedmi.
Zároveň neustále zdôrazňujem, že ide o túlavé mačky žijúce v stabilizovanej kolónii – starostlivosťou im poskytujem ochranu, nie vlastnícky vzťah.
Sú to túlavé mačky, ktoré žijú v stabilizovanej kolónii, v lese, ktorá nepredstavuje z hľadiska verejného zdravia zvýšené riziko, pretože sú chránené pred najčastejšími zdrojmi chorôb prenosných na človeka. Kŕmenie, kastrácia a poskytnutie prístrešku pred nepriazňou počasia nevytvárajú vlastnícky vzťah v zmysle zákona. Naopak – stabilná kolónia znamená menej konfliktov a menej nových mačiek.
Mestu som predložila návrh aj so skicou, ako by mohla vyzerať karannéna stanica pre mačky, upozornila na nezrovnalosti v zverejnených VZNkách a tiež priložila link na stránku Slobody zvierat, kde je možnosť si objednať letáky určené k osvete ohľadom kastrácii mačiek a vzdelávaní verejnosti v tejto téme, ktoré môžu aspoň dočasne v meste nahradiť chýbajúcu osvetu.
Verím, že aj mesto Prievidza môže ísť cestou bežnou v celej Európe:TNR systém (odchyt – kastrácia – návrat), ktorý je humánny, preukázateľne efektívny a znižuje náklady mesta.
Sterilizované mačky sa po operácii vrátia na pôvodné miesto, ale už sa nemnožia. Strážia si svoje teritórium a iné mačky tam nepustia. Vyhubenie pouličných mačiek nie je humánnym ani účinným spôsobom.
Ak takto mačky zmiznú, na ich miesto onedlho prídu ďalšie, ktoré by sa opäť rozmnožovali.
Mačky žijúce vo vonkajšom prostredí, ktoré dôverne poznajú, sú pravidelne ošetrované proti vnútorným aj vonkajším parazitom, ich zdravotný stav je priebežne sledovaný nepredstavujú z hľadiska verejného zdravia zvýšené riziko, pretože sú chránené pred najčastejšími zdrojmi chorôb prenosných na človeka.
V meste dlhodobo absentuje osveta, ktorá by ľuďom vysvetľovala realitu života mačiek – prečo je dôležité nezasahovať nesprávnym spôsobom, čo je zodpovedný chov, prečo je kastrácia nevyhnutná a ako môžeme všetci prispieť k humánnemu riešeniu.
Bez jasných a prístupných informácií sa nedá očakávať zmena.
Verejnosť často koná z nevedomosti a neopodstatneného strachu pred rôznymi chorobami – čo vedie k presúvaniu či likvidácii mačiek, nesprávnym zásahom a následne k zhoršovaniu situácie, nielen čo sa týka mačiek ale i medziľudských vzťahov.
Link prikladám aj sem, ak by si niekto chcel stiahnuť plagáty, sú aj priamo zo stránky Slobody zvierat zdieľateľné.
Zdieľam tieto informácie ako súčasť mojej dokumentácie a pre ochranu mačiek, kým čakám na oficiálne vyjadrenie mesta a mestskej polície.
Zdá sa mi (môžem sa mýliť), že ľudia, ktorí sa dokázali priblížiť, tak skutočne, k zvieratám, vedeli o živote omnoho viac ako tí, ktorým boli ľahostajné.
Albert Schweitzer a Lorenz Konrad patrili podľa mňa, k takým ľuďom, obidvaja sú nositelia Nobelovej ceny.
A ich myšlienky, i tie od Jane Goodall smerom k nám ľudom, týkajúce sa (nielen) nášho vzťahu k zvieratám podľa mňa hovoria samé za seba…
~ Ochrana zvierat je výchova k ľudskosti. ( Albert Schweitzer)
~ Mravný človek je len vtedy, ak mu je každý život – i život zvieraťa a rastliny – posvätný... Etika spočíva v neohraničene rozšírenej zodpovednosti voči všetkému, čo žije.( Albert Schweitzer)
~ Problém zvierat je nerozlučne spojený s problematikou ľudí, a to v tom smere, že každé vylepšenie nášho vzťahu k zvieratám znamená zlepšenie na našej ceste k ľudskému šťastiu. (Emile Zola)
~ Dnešný trýzniteľ zvierat je zajtrajší vrah. ( Albert Schweitzer)
~ Až láska ku všetkému tvorstvu urobila z človeka ľudskú bytosť. ( Albert Schweitzer)
~ Nikto nesmie zatvárať oči a myslieť si, že utrpenie od ktorého sa odvrátil, vlastne neexistuje. ( Albert Schweitzer)
~ Je našou povinnosťiu podieľať sa na udržiavaní života. ( Albert Schweitzer)
~ Nech sa každý snaží v tom prostredí, v ktorom žije, aby prejavil svojmu blížnemu naozajstný humanizmus, na ktorom záleží budúcnosť ľudstva. ( Albert Schweitzer)
~ Zakaždým, keď sa ku mne približujú zvieratá a blížia sa nie preto, že si ma nevšimli, ale práve preto, lebo ma zbadali alebo začuli, zmocňuje sa ma pocit, že aspoň na okamih nie som vyhnaný z raja.(Konrad Lorenz)
~ Najväčšou hrozbou pre našu budúcnosť je apatia, tvoje činy robia zmeny a ty sa musíš rozhodnúť, akú zmenu chceš, a iba ak to pochopíme, nám na tom môže záležať. Len ak nám na tom záleží, môžeme pomôcť. Len ak pomôžeme, môžeme zachrániť. (Jane Goodall)
~ to čo robíš, môže vyzerať ako kvapka v mori, ale bez tej kvapky, by bolo more menšie. (Jane Goodall)
~ Len ak im rozumieme, môžeme sa starať. Len ak nám záleží, môžeme im pomôcť. Len ak im pomôžeme, budú zachránení. (Jane Goodall)
~ Estetické a etické cítenie sú zrejme spolu úzko spojené [...]. Zdá sa, že ako krása prírody, tak i krása okolitého kultúrneho prostredia vytvoreného človekom sú nutné k tomu, aby ľudia zostali duševne a duchovne zdraví. Totálna slepota ducha k čomukoľvek krásnemu, ktorá sa všade rapídne rozmáha, je duševným ochorením, ktoré je nutné brať vážne, pretože ruku v ruke s ním ide necitlivosť k tomu, čo je eticky zavrhnutiahodné (LORENZ, Konrad.: Osm smrtelných hříchů 2000, s. 24-25).
~ Ztracená v úžasu nad krásou kolem sebe jsem se musela propadnout do stavu zostřeného vnímání. Je těžké - vlastně nemožné - převést do slov onen okamžik pravdy, který mě tehdy znenadání přemohl. Ani mystikové nedokážou popsat své krátké záblesky duchovní extáze. Když jsem se pak snažila na prožitek rozpomenout, zdálo se mi, že mé jáství zcela chybělo: já a šimpanzi, země, stromy a vzduch jako bychom splynuli, byli jsme zajedno s duchovní silou samotného života. Vzduch byl naplněn opeřenou symfonií, večerním zpěvem ptáků. Slyšela jsem v jejich hudbě - i v hlasech zpívajícího hmyzu - nové frekvence, tóny tak vysoké a sladké, až jsem žasla. Nikdy předtím jsem si tak intenzivně neuvědomovala tvar a barvu jednotlivých listů, rozličné kresby žilek, které každý činily jedinečným. I vůně byly zřetelné, snadno rozeznatelné: kvasící, přezrálé plody; podmáčená zem; studená, mokrá kůra; vlhký pach šimpanzí srsti, a ano, i mých vlastních vlasů. A aromatická vůně mladých, rozdrcených listů byla téměř omamná.
To odpoledne jako by neviditelná ruka odhrnula oponu a já na kratičký okamžik nahlédla tímto oknem. V záblesku „pohledu zvenčí“ jsem zakusila bezčasí a tichou extázi, vycítila pravdu, z níž je běžná věda jen nepatrnou částí. A věděla jsem, že to zjevení se mnou zůstane po celý zbytek života, nedokonale zapamatované, a přesto stále uvnitř. Zdroj síly, z něhož mohu čerpat, kdykoli se život zdá tvrdý, krutý či beznadějný.
~ Jane Goodall, 'Důvod k naději: Moje cesta životem'
A vždy mám tento pocit – ktorý vôbec nemusí byť pravdivý – že ma niekto používa ako posla.
Jane Godall
3.4.1934 - 1.10.2025
P.S.
~ všetky zmiznuté a mŕtve mačky okrem Kunky a čierneho kocúra, boli vykastrované, žili voľne v ich pôvodnom prostredí a boli - aj Kunka - označené reflexným obojkom.
zaujímave linky:
Jane Goodall
Konrad Lorenz:
Alfred Schweitzer
Fotografie Konrada Lorenza, Alfreda Schweitzera, Jane Goodall - zdroj internet
Fotografie mačiek: renatahazakova, dušamoja®.
#umenieľudskejduše #dusamoja #nosimeumenie #žijemesumením #terapeutickekarty#catlove#CatSoul #LáskaVoFúzikoch #BezpodmienečnáLáska #Ženskosť #Sloboda #Nežnosť #LiečenieLáskou #StoryOfUs
Komentáre