Príbehy, z ktorých vznikol projekt
Toto sú mačky, ktoré ma naučili, ešte viac ako doteraz,
počúvať každú živú bytosť.
Z ich príbehov sa zrodil autorský medzigeneračný projekt
Keď zviera (ne)má hlas.
PRÍBEH VLOČKA
Vločko bol malá biela guľôčka, ktorú ku mne priviedla múdra mačka korytnačej farby. Tri dni pozorovala prostredie, čo sa u nás a ako deje a keď usúdila, že môže, potom potichu odišla – akoby vedela, že tu bude jej mačiatko v bezpečí. Z Vločky vyrástol Vločko, nežný a silný kocúr, ktorý vedel liečiť dotykom. Keď boli iné mačky choré, ľahol si k nim a neodišiel, kým im nebolo lepšie.
Jedného dňa však ochorel on sám. Dlhé mesiace sme bojovali a vyliečil sa. Potom sa sem prisťahoval človek, ktorý mačky nemal rád – a Vločko spolu s Anežkou a malou Kunkou zmizli. Odvtedy som presvedčená, že ich príbeh nesmie upadnúť do zabudnutia a zmiznúť s nimi. Verím, že práve deti a účastníci projektu môžu byť hlasom tých, ktorí hovoriť nemôžu.
PRÍBEH ELIŠKY
Eliška sa narodila pod plachtou na ratanovom nábytku. Jej mama Tesla si vybrala bezpečné miesto u mňa doma pred vchodovými dverami a priviedla na svet tri mačiatka. Tesla, jedna z tých najmenej dôverčivých mačiek. Naučila ma, že nie vždy všetko je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Dvaja kocúrikovia našli domov, len ryšavú mačičku nikto nechcel. A tak zostala. Nerozumela tomu, že zrazu sa nemá s kým hrať a prečo zostala sama s mamou. Eliška bola od malička odvážna. Prvá pri všetkom, zvedavá, živá. Dlho žila vonku, poznala vietor, dážď aj ticho lesa. Vedela, aké to je, keď ti dopadne na nos snehová vločka. Jedného dňa, keď som ležala na lehátku, prišla prvý krát za mnou. Opatrne, ale zvedavo sa kúsok po kúsku posúvala bližšie a bližšie ku mne, odvážne, rozvážne a s jasným zámerom. Až kým sa nezložila na moju hruď. Bolo to prvý krát, čo ku mne malinké mača prišlo a začalo mi priasť na hrudi. Pre mňa to bolo dojemné. Ukážka toho, ako funguje empatia a dôvera. Bola v tom celom neuveriteľná, skutočná a taká praobyčajná a zároveň tak vzácna blízkosť. Keď malé mača, malá bytosť vytvorí takýto most láskavosti a dôvery, je to mágia. Keď ochorela, presťahovala sa do domu a začala sa učiť dôvere k ľuďom. Jej príbeh nás učí, že aj malá mačka má veľký svet pocitov – a že empatia, dôvera a láskavosť mení osudy. A že láska je ako most, ktorý vlastne iba je, keď sme dostatočne úprimní na to, aby sme nepotrebovali bezpečie ako podmienku.
Pilotný projekt
overený naprieč generáciami a rôznymi cieľovými skupinami
vek od 4-102 rokov
Tento projekt vznikol z reálnych skúseností a zážitkov s mačkami v mojom okolí.
Vznikol v momente, keď som si uvedomila, že okamih kedy sa zastavíme a všimneme si niekoho, kto nemá hlas – a predsa cíti, môže byť miestom, kde sa dá doslova prepísať nastavenie človeka, jeho postoj a vnímanie zvierat ako takých. Vnímanie bytostí, ktoré nedokážu pomenovať strach ani bolesť slovami, a napriek tomu prežívajú všetko rovnako hlboko ako my.
Autorský medzigeneračný pilotný projekt
- Keď zviera (ne)má hlas - bol realizovaný z mojich vlastných finančných prostriedkov v rôznorodých vzdelávacích a komunitných prostrediach. Celkovo sa doň zapojilo 111 účastníkov.
Projekt bol overený v jednej triede štátnej základnej školy, v súkromnej škole s montessori princípmi vzdelávania, kde sa spoločne učia deti rôzneho veku, v dvoch komunitných vzdelávacích skupinách, v predškolskej skupine, v škole pre deti s poruchou autistického spektra, v neziskovej organizácii pracujúcej s ľuďmi s ťažkým mentálnym a viacnásobným zdravotným postihnutím a v zariadení sociálnych služieb pre seniorov.
Pilotný projekt potvrdil, že príbehy zvierat dokážu prirodzeným spôsobom prepájať generácie aj rôzne skupiny ľudí. Bez ohľadu na vek či životnú situáciu účastníkov vytvárali priestor na rozhovor o empatii, rešpekte, zodpovednosti a vzťahu k živým bytostiam.
Počas spoločných stretnutí deti spoznávali skutočné príbehy mačiek Elišky a Vločka, učili sa o ich živote, potrebách a starostlivosti o ne. Prostredníctvom rozhovorov, výtvarnej tvorby a vlastných príbehov objavovali hodnoty empatie, rešpektu, zodpovednosti a súcitu.
Pilotný projekt ukázal, že práve autentické príbehy dokážu prirodzeným spôsobom otvárať aj náročné témy a vytvárať bezpečný priestor na rozhovor o vzťahu k zvieratám, prírode aj k ľuďom.
Výsledky pilotného projektu
-
7 úspešne realizovaných pilotných stretnutí
-
zapojené deti rôzneho veku a dospelí
-
vek účastníkov od 4 - do 102 rokov
-
pozitívna spätná väzba od pedagógov, sprievodcov a soc. pracovníkov
-
desiatky detských kresieb a autentických výpovedí
-
návrhy názvu pripravovanej knihy
-
vznik zbierky Hlasy detí, ktorá sa stane súčasťou pripravovanej knihy
Čo povedali učitelia, sprievodcovia, soc. pracovníci
„Projekt prispel k rozvoju empatie a rešpektu k zvieratám.“
„Príbehy Elišky boli pre deti prínosné. Deti sa naučili viac o mačičkách a starostlivosti o ne.“
„Za mňa to bolo hodnotné a veľmi kreatívne stretnutie.“
Hlasy detí
„Každé zviera si zaslúži mať svojho majiteľa.“
„Aby keď nájdeme nejakú mačičku, aby sme sa o ňu postarali a odniesli ju k veterinárovi.“
„Ľudia by sa mali správať pekne k mačkám.“
„Nemáme robiť ľuďom ani zvieratám zle.“
„Nech necháme zvieratá žiť.“
"Všetci hovoria o mačkách aby im nikto nerobil zle, ale ja chcem, aby to bolo o všetkých zvieratách."
„Predstav si, že by niekto tebe ubližoval tak, ako ty ubližuješ mačke.“
„Povedala by som mačke, že ju mám rada.“
Čo nám pilot ukázal
Deti nepotrebovali viesť k správnym odpovediam.
Stačilo im ponúknuť skutočný príbeh a bezpečný priestor na rozhovor. Samy začali hovoriť o pomoci, ochrane zvierat, zodpovednosti a o tom, že nikomu nemáme ubližovať.
Práve tieto spontánne detské myšlienky sa stali najcennejším výsledkom pilotného projektu a potvrdili, že cez príbehy zvierat možno prirodzene rozvíjať empatiu, rešpekt a ľudskosť.
O projekte
Prečo projekt vznikol
Autorský medzigeneračný projekt Keď zviera (ne)má hlas vznikol z viery, že aj malý čin môže priniesť veľkú zmenu.
Verím, že keď sa spoja ľudia, ktorým záleží na živote vo všetkých jeho podobách, ich spoločný hlas dokáže prinášať viac súcitu, porozumenia a rešpektu k zvieratám, prírode aj k sebe navzájom.
Verím, že hlas je dar.
A keď ho máme, môžeme ho požičať tým, ktorí ho nemajú.
Pretože niekedy stačí, aby sa niekto ozval – a svet sa začne meniť.
Komu je určený
-
1. – 2. stupeň ZŠ, ZUŠ, všetky druhy škôl
-
výtvarné odbory, triedne kolektívy
-
súkromné, komunitné a tvorivé skupiny, seniori a tvoriví dospelí,
-
(po dohode i jednotlivci)
-
trvanie: cca 90-120 min.
Ciele projektu
Projekt Keď zviera (ne)má hlas nevznikol preto, aby sa usporiadala výstava, vytlačila kniha či pohľadnice. To všetko sú len prostriedky, vďaka ktorým sa môže jeho myšlienka dostať medzi ľudí.
Skutočným cieľom projektu je prebúdzať záujem, empatiu a zodpovednosť voči zvieratám, ktoré žijú medzi nami a často zostávajú nepovšimnuté.
Prostredníctvom príbehov skutočných mačiek sa účastníci aj návštevníci projektu prirodzene dozvedajú, ako môžu pomôcť, prečo je kastrácia nevyhnutná, aké povinnosti majú mestá a obce pri starostlivosti o voľne žijúce mačky a prečo je pomoc založená na vedomostiach účinnejšia než pomoc založená iba na emóciách.
Dôležitou súčasťou projektu je aj samotná výtvarná tvorba.
Keď človek tvorí príbeh konkrétnej mačky, prestáva ju vnímať ako anonymné zviera. Učí sa pozerať na jej osud citlivejšie, rozvíja empatiu, trpezlivosť, schopnosť sústrediť sa a vnímať detaily. Tvorivý proces prirodzene uvoľňuje napätie, pomáha odbúravať stres, podporuje duševnú pohodu, predstavivosť, sebareflexiu a prináša pocit zmysluplnosti.
Mnohí ľudia počas tvorby objavia vzťah k zvieratám, ktorý si dovtedy ani neuvedomovali.
Konečným cieľom projektu je upriamiť pozornosť spoločnosti na problém zvierat, ktoré žijú medzi nami, no zostávajú neviditeľné.
Chcem prispieť k tomu, aby ochrana mačiek nebola iba súborom paragrafov na papieri, ale aby sa pretavila do skutočných činov, zodpovedného prístupu samospráv, účinnej prevencie a ochoty ľudí pomáhať.
Verím, že skutočná zmena nezačína zákonom.
Začína človekom, ktorý pochopí, že aj jeho hlas môže zmeniť život niekoho, kto vlastný hlas nemá.
Ako prebiehajú autorské stretnutia
-
úvodný rozhovor v kruhu
-
skutočné príbehy mačiek Elišky alebo Vločky
-
tvorivá časť – kresba, maľba
-
„hlas za zviera“ autentické výroky účastníkov
-
prístup primeraný veku detí, skupine či jednotlivcovi
-
edukačná časť vo forme dialógu
Vety a odkazy detí a účastníkov ktorí
sa zapojili do pilotného projektu
Nech všetci, nech hocigdo, aj keď to neni záchranár, aj keď je to niegdo kto nemá rebrík, nech ich zachráni...
aj keď má rebrík
Najbližšie stretnutia a pripravované podujatia
Len ak im rozumieme, môžeme sa starať. Len ak nám záleží, môžeme im pomôcť. Len ak im pomôžeme, budú ZACHRÁNENÍ.
Jane Goodal
Momentálne žiadne udalosti
PODPORTE PROJEKT
Možnosť ako prispieť
DONIO
Transparentný
účet
Mojím cieľom je, aby bol projekt dostupný čo najväčšiemu počtu detí, seniorov a ďalších skupín bez ohľadu na ich finančné možnosti.
Ak sa podarí zabezpečiť financovanie prostredníctvom grantov, darcov alebo podporovateľov projektu, budem ho realizovať pre zapojené organizácie bezodplatne.
V prípade, že externé financovanie nebude k dispozícii, bude možné projekt realizovať za účastnícky príspevok alebo dohodnutú odmenu, ktorá pokryje náklady na jeho prípravu a realizáciu. O všetkých podmienkach sa vždy vopred individuálne dohodneme.
Teším sa na spoluprácu a na ďalšie príbehy, ktoré spolu vytvoríme.
nezáväzný formulár
Ozvem sa vám a spoločne nájdeme najvhodnejšiu formu realizácie.
Verím, že keď sa naučíme počúvať tých, ktorí nemajú hlas, budeme lepšie počúvať aj jeden druhého.