Referencie

Ďakujem za trvalú stopu po našich kreatívnych stretnutiach.

Áno - chýbajú, pretože sme si dokázali vytvoriť čas pre seba a bolo to vzájomne prínosné (okrem iného mňam raňajky s vami).

...je v dnešnej dobe nesmierne dôležité cítiť pocit bezpečia a ja s odstupom vnímam, že sme si dokázali dať nielen objatie navzájom, ale najmä pre seba samú. Otvoriť náruč sebe samej a s úsmevom povedať: "krásne moja milá, všetko je v poriadku".

Rosia sa mi oči, pretože necítim pochvalu, ale PODPORU. Podporu láskyplnú pre seba.

Renatka zdôrazňovala podstatne a s úsmevom to opakovala na viacerých stretnutiach, čo my ľudia - potrebujeme!

Ďakujem za neochvejnú podporu a za to, že tie dvere, ktoré som kreslila - môžem mať stále otvorené.

Lívia

"Fotenie s Renátkou bol pre mňa veľmi silný a krásny zážitok, na ktorý dodnes hlboko spomínam. Výnimočnosť jej fotenia je práve v jej citlivom prístupe. Oku za objektívom fotoaparátu, ktoré vidí v žene aj to, čo sama ešte neuzrela.
Dokonale zachytí vnútorný hlas ženskej duše. Dokáže vytiahnuť a zaznamenať na fotke jedinečnú esenciu ženy, ktorá pred ňou stojí. A to ju ani nemusí dlho poznať. Ona sa na ňu skratka naladí a zrazu to tečie. Odovzdala som sa jej práci s úplnou dôverou. Cítila som, že výsledok bude stáť zato. Dovolila som si byť cez jej fotoobjektív úplne videná. Bez masiek a nánosov. Byť len tou, ktorou som.
Zo srdca odporúčam takéto fotenie každej jednej žene.

Aby sa uvidela.

Aby sa otvorila dôvere.

Aby objavila svoje skryté dary."

Daniela

Renatka, ďakujem zo srdiečka za prácu, ktorú robíš.... Práca s ľuďmi je krásna a inšpiratívna pre ďalší a hlbší rast.

Tvorivé stretnutia s prvkami arteterapie mi dali veľmi veľa. Našla som si dokonca veľmi blízke priateľstvá, kde som mohla naplno otvoriť svoju dušičku. A zároveň som cez kreslenie nazrela do seba.

Aj sme si poplakali aj sme sa nasmiali. No nič lepšie som si nemohla dopriať na svoje 40 narodeniny.

Zúčastnila som sa cyklu stretnutí, spolu ich bolo osem a na každé stretnutie som sa veľmi tešila. Každému doporučujem, babkám, dedkom, mamičkám, oteckom a všetkým ľuďom dobrej vôle aby pohladili svoje vnútorné radostné dieťa.

Ďakujem.

Lenka

Pre mňa to bolo ako ponoriť sa do tajov svojho vlastného sveta a pocitov úplne naplno....a zároveň vnímať tú krásu, keď Renátka s láskou a citlivosťou vedela zachytiť daný moment a pocit v krásnom obraze. Keď sa pozerám na svoje fotky, stále tam silno vnímam ten pocit, ktorý som v tej chvíli mala a neprestáva ma fascinovať, ako čarovne ho tam Renátka dokázala zachytiť

Som veľmi vďačná za tento spoločne strávený čas...prelial sa ako voda a zároveň vo mne zanechal krásny pocit spojenia so sebou aj so svetom prostredníctvom týchto nádherných fotiek.

Ďakujem ešte raz Renátka za zachytenie toho momentu a výživný spoločný čas počas fotenia :)

Paulína

Som dojatá. Akým krásnym spôsobom ste mi počas našich kreatívnych stretnutí všetky v skupine pomohli ukázať, ktoré časti seba samej potrebujem a chcem vyliečiť.

A liečenie sa veru začalo.

Za to všetkým zo srdca ďakujem!!!

Lucia

"Ako sa vidíš?"

Touto otázkou Renatka začala naše ladenie sa na spoločné fotenie... Keď ma oslovila so zámerom, fotiť ma pre svoj projekt, v mojom vnútri sa rozbúril oceán nedostatočnosti ... moja myseľ nebola schopná pochopiť, prečo mňa, takú obyčajnú ženu, by chcel niekto fotiť, naviac fotografka, ktorej tvorenie som nesmierne obdivovala. Odmalička som sa nerada fotila, možno preto, že z rodinných a formálnych "školských" fotiek (veď viete, tých so šľabikárom a podobnými "estetickými doplnkami") som usúdila, že som absolútne nefotogenická. Ako môžete s takýmto nastavením odpovedať na otázku, ktorú mi Renatka položila?

"Ja sa nevidím..."

Až ma samu prekvapila táto odpoveď... a možno práve preto, že som si uvedomila, že sa skutočne nevidím, som pochopila, že potrebujem pohľad inej Bytosti, cez ktorú sa možno dokážem uvidieť. Zároveň bolo fotenie pre mňa veľkým vykročením zo zóny komfortu a ja viem, že to sú tie najlepšie akcelerátory vývoja :) Sú vykročenia z komfortnej zóny, ku ktorým nás život "dokope" a preto sú bolestivé... a sú aj také, ktoré nám život prinesie ako láskavý darček. Práve takým darčekom bolo pre mňa fotenie s Renátkou - bolo plné lásky, nehy, pochopenia, vzájomného naciťovania sa na seba, aj na jedinečnú esenciu okamihu. Renátka ma uvidela - v tých podobách, v ktorých som sa nedokázala uvidieť ja, ale cítila som s nimi spojenie... a uvidela aj tie podoby mňa, s ktorými som spojenie stratila. Keď som uvidela výsledné fotky, plakala som od dojatia a nemohla som uveriť, že aj takáto môžem byť, že je vo mne krása, neha, jemnosť, ktorú som nevidela, pretože mi tienila bariéra sebakritiky, podmienok a nárokov, ktoré som na seba mala. Renátka uvidela moju dušu a ukázala mi ju na fotkách, aby som ju už nikdy nemohla poprieť... Ďakujem jej nielen za tento zážitok, ale aj za to, že sa stala mojou priateľkou a súčasťou duchovnej rodiny...

Ak túžite po tom, stretnúť sa so svojou dušou a uvidieť ju zobrazenú, neprehliadnuteľnú, doprajte si fotenie s touto prenádhernou ženou. Renátka vás totiž uvidí - aj tam, kde sa vy nevidíte.

Svetlana

Milá bohyňa- fotografka,
Autentické pocity z fotenia v prírode pri dravom potoku vo Vysokých Tatrách - pre mňa to bola živá hra alebo hravá živosť, lepšie povedané. S veľmi ľahučkými pocitmi som to prežívala a tešila sa.

Na violončele sa hrať nedalo, lebo v tom prostredí, vlhkom a rýchle meniacom teplotu, sa so mnou "hrali" či skôr zahrávali struny. Hľadala som si svoje miestečko v spleti konárov, listov a prúdu Račkového potoka. Nestihla som sa štylizovať do žiadnej pózy, slnko sa rýchlo tratilo za stromami Úzkej doliny.

Ten nevšedný odraz/obraz zážitku bol milým prekvapením a pripomenutím nevšedného fotenia.