Tanečná medicína ...
na pohľad, či na prvé prečítanie dve obyčajné slová, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia. Pre mnohých to môže vyzerať ako nejaké hranie sa na niečo, čo nie je vedecky overené, na čo nie sú štúdie (čo sú, len sa nenazývajú tanečná medicín) čo je iba zábavka pre nespokojné ženy...
Slovo zábavka nekompromisne zamením za liečenie, veľmi hlboké a prirodzené liečenie.
A slovo nespokojné zamieňam za nevyživené, pretože to je pravdivejšie. Keď je žena nevyživená tak si mnohokrát odopiera niečo, o čom je v hĺbke svojej duše presvedčená, že veľmi a priam bytostne potrebuje a z nejakého dôvodu to vo svojom živote nemá. Nejdem tu zachádzať do detailov, nejdem tu vymenovávať tie dôvody, pretože sú veľmi rôzne. Platí ale to, že nevyživená žena cíti nedostatok niečoho čo vo svojom vnútri cíti a neprejavuje, alebo jej nie je dopriate.
To, že to cíti, to znamená, že to je pravdivé, že to existuje. Pre ňu, v tej chvíli, v tom okamihu. Možno aj dní, mesiacov, či rokov... . Ak sa deje také, že jej niekto začne tvrdiť, že to, čo cíti je blud, vytvára si naozaj okolo seba bludný kruh. Na rôznych úrovniach.
Nevyživená žena v podstate nežije svoj život, ale žije život ľudí vo svojom okolí. Do veľkej miery sa prispôsobuje svojmu okoliu a žije tak, aby jej okolie dalo ten pocit, po ktorom toľko jej duša túži.
Výživa je pre každého z nás niečo iné, platí to pre ženy a pre mužov rovnako. Dopriať si ju tak, ako to naša duša potrebuje vyžaduje dávku odvahy. Pretože sa človek vtedy stretáva so všetkým.
Pozerá sa do očí svojim najhorším strachom, bolestiam, nevyslovenému a tak veľmi žiadaného to vysloviť, svojej nedokonalosti, inakosti, ktorá nie je prijímaná, pozerá sa do očí svojej duše, ktorá to celý pozemský život človeka vie a vidí a čaká....na tú chvíľu, keď sa už aj ten jej človiečik dokáže do nej pozrieť, nadýchnuť sa, objať ju a uvedomiť si ...
že presne taká aká je, je v poriadku.
že nie je pokazená, nehodná, neprijatá, nechcená, lakomá, egoistická, škaredá, hlúpa, šialená, mudrlantka, chudá, tučná, so škaredými zubami, nohami či rukami...atď....atď...
Že moja duša je aj môj tieň, ktorý som tak dlho nechcel/a vidieť ako súčasť svojho ja. Aj moje slzy tečúce potokmi premieňajúce sa na dážď. Aj moje šialenstvo, ktoré ním vôbec nie je a je za ním moja vlastná hlboká múdrosť. Aj môj smútok, ktorý mi svojou hĺbkou ukázal to, že život je krásny. Aj moje sny, ktoré konečne začínam naplno žiť.
Že moja duša som JA.
Ona je JA.
Sme Jedno.
A bude tomu tak navždy.
Tanečná medicína je pre mňa slovami neuchopiteľný proces, pretože slová jej uberajú tú pravú esenciu. Neuchopiteľný proces, pretože je pre každého jedinečný a esenciálne bytostný. Pre každého na inej úrovni, samozrejme, podľa toho kde sa nachádzame. NO esenciálne BYTOSTNÝ. To sú v tejto chvíli dve slová, ktoré so mnou súznia.
Tento víkend som bola s Marcelou Berith, ktorá múdro a veľmi láskavo odovzdáva jej vedomosti ďalej, na druhom lektorskom víkende spolu s ďalšími 18 ženami. Priznám sa, že som sa ho naozaj bála. Keď som odchádzala z domu, tak som vôbec nemala ľahký krok a pri večernom zdieľaní som to aj vyjadrila. Bála som sa toho, čo som vedela, že je už nezvratné a že to nebude úplne ľahké a príjemné. Pretože som po prvom workshope, ktorý bol pred mesiacom, bola ešte stále trochu rozbitá.
Tento víkend bol plný živlov, lásky, láskavosti, sĺz, aj prejavenej bolesti, sily, uvedomení, krásy ...tej toľko prepotrebnej krásy v každom momente bytia a života. V každej bytosti, ktorá tam bola je more krásy a lásky... tá prapodstata života, ktorú môžeme denne vnímať a cítiť z prírody. A k tej má každý, na Slovensku naozaj každý, prístup. Ďakujem za to, vrúcne.
Je prenádherné si to uvedomiť a dovoliť si túto bytostnú krásu žiť. Telo je na to, aby sme uvideli, ako a kde sa nedostatočne vyživujeme tá najlepšia podpora. Ak mu to dovolíme. A ak mu to dovolíme, potom sa môžu diať naozaj veľké veci. Dokonca až také, že sa nám otvoria cesty, ku ktorým by sme museli kráčať veľmi pomaly a dlho.
Nie, nie je to iba príjemné. Je v tom veľa bolesti, veľa sĺz, veľa kŕča, je potrebná istá - dosť veľka - dávka odvahy, no pozrieť sa na seba a svoju dušu, ktorá tancuje od šťastia, lebo uchopila svoju iskru radosti, svoju slobodu, uvidí seba a je videná, uvoľnenie, opustila vzorce, lieta, zhodí záťaže zo svojich pliec, tvorí zo svojho zdroja, obráni si svoj priestor a hranice ...tak toto, verím, že i vy prikývnete, stojí za to.
Ja som tancovala tanec svojej duše so zámerom - videť seba SA... už na poslednej vlčici /workshopy, ktoré Marcela robí /https://www.marcelaberith.com/ , kde som odhodila všetky pozlátka. Cítim, že som sa za nimi iba ukývala, lebo ...lebo ...lebo... a už je dosť.
Už nepotrebujem pozlátka, ja sama som pre túto zem a miesto kde žijem a ľudí, ktorých mám okolo seba ten najväčší poklad.
A zdá sa, že aj pre mnohých iných, ktorí cítia, že ich môžem na ich ceste podporiť.
Tento víkend sme tancovali každá svoj tanec a pre každú jednu z nás to bol naozaj transformačný rituál. U mňa pokračoval ešte aj po víkende, ale kedže to už poznám, v pokoji som preležala pondelok s vysokými teplotami, bez liekov a v utorok som sa už cítila lepšie, no dopriala som si ešte oddych. Celý proces z víkendu bude ešte chvíľu doznievať a telo sa nanovo vyskladá. Už opäť verím svojmu telu, ktoré je dokonalé a presne vie, čo a kedy potrebuje. To mu dnes už aj doprajem. Verím tomu, že mi v seba liečení neuveriteľne pomáha i príroda, aj keď to v tomto momente nechcem na tomto mieste uchopiť do slov.
No dnes mi stačí, keď si poviem
...ty vieš, ty cítiš.
Ak chcete aj vy zažiť, cítiť a počuť hlas svojej duše, aj tanečná medicína je jedna z mnohých ciest, ktoré máme. Každý si môže zvoliť tú svoju, tú, ktorá je pre neho tá pravá. Môže si tie cesty počas rokov meniť, môže meniť svoje názory, pretože sa prirodzene aj on sám mení. To, že stále máme byť rovnakí sú len očakávania a manipulácie okolia, ktoré si chce zabezpečiť svoj pokoj a rovnováhu.
Je jedno akú medicínu si doprajete vy, podstatné je iba to, aby ste si ju dopriali. Aby mohla vaša duša tancovať. Stačí keď jej to dovolíme a ona nás už povedie. Povedie nás k stíšeniu, aby sme ju mohli začuť, pozve nás do toku rieky nášho života, otvorí túžby nášho srdca a srdce samotné. Stav duše je prepojený s našimi pohybmi. Telo si pamätá všetky naše zážitky, tanečná terapia pomáha uvoľniť bloky a nájsť nové spôsoby riešenia.
No upozorňujem, že keď už ale vykročíme na túto cestu, už sa z nej nedá vrátiť.
Lebo keď raz uvidíme nielen KTO ale aj KÝM sme, vraciame sa do svojej sily, svojej podstaty, svojho zdroja...
a z neho všetci žijeme a tvoríme.
Comments