Rady by som vám aspoň trochu napísala o úplne nečakanom poslaní, ktoré mi prišlo do života postupne, asi dva roky dozadu.
Nikdy som nebola mačkomil.
Vždy som mala psov. Aj teraz mám 13,5 ročnú starú dámu Jeannie, rasy bolonský farebný psík. Ak túto rasu nepoznáte, odporúčam! Úžasný spoločenský a priateľský psík, má vlasy, takže nepĺzne. Za celé tie roky na nikoho nezavrčala, dokonca ani na deti, ktoré k nej fakt neboli príjemné... počkala si, kým trochu poodišli a vtedy s gráciou odišla...
no ale nie o psíkoch som chcela.
Na mieste kde žijem, žijem už viac ako 17 rokov.
Vždy v zime tu nejaké mačičky boli, vždy som im aj v tých ťažkých zimných mesiacoch aj pomohla, dostali najesť a aj peliešky mali, kde sa mohli skryť. Na jar, vždy odišli...
Nikdy tu ani jedna nezostala.
Zmenilo sa to pred dvomi rokmi, keď sa pri dome zrazu objavili tri mačiatka. Jedna ryšavá, jedna korytnačia a jedna trojfrarebná. Dostali meno Mia, Sunny a Tesla.
Takže majú teraz približne 2 roky.
Veľmi ma prekvapila Tesla, pretože napriek tomu, že je tu už 2 roky, nie je veľmi mojkavá, jedine, pri jedení sa nechá trochu pohladkať. O to viac ma prekvapila, keď som sa minulý rok vrátila z workshopu a pred domom na sedačke, ktorá bola prikrytá plachtou sa niečo pohniezdilo. Trochu som spozornela, kedže bývam v lese, či tam nie je náhodou nejaký nepovolaný prišelec... no a keď som prikrývku poodhalila, ležala tam Tesla s tromi krásnymi malými mačiatkami. Veľmi ma to prekvapilo, pretože sa hovorí, že mačka sa okotí iba na mieste, kde sa cíti v bezpečí. Bola úžasná a starostlivá mama.
Biely kocúrik a čierno biely kocúrik si našli svoje domovy, z čoho sa veľmi teším a ryšavá mačička tu zostala. Dostala meno Eliška a je z nej už krásna mačacia dámička, ktorá chodí so mnou a s Jeannie na prechádzky.
Ešte aj Vločko s nami chodieva, toho doniesla jeho mama, stará múdra mačka, keď som ju raz na prechádzke videla a pochválila, že aké krásne mačiatko má. Vtedy bol ešte úplný mrňous, celý biely... tak dostal meno Vločka. Keď rástol, tak sa ukázalo, že bude mať aj ryšavé fľaky a pri kastrácii sme zistili, že to nie je Vločka ale Vločko.
Je úžasný liečiteľ. Stará sa aj o ostatné mačičiky, keď sa niečo deje...a pár krát som videla na vlastné oči, že sa od mačičky nepohol, liečil ju, priadol, masíroval labkami, olizoval a spal pri nej, až kým jej nebolo lepšie.
Tento rok sme absolvovali tažké mesiace, kedy bolo podozrenie na Fiv, ale nakoniec sa nepotvrdilo a vlastne dodnes nevieme, čo mu vtedy bolo... no bol na zomretie. Zverolekár mi aj navrhol, či ho nechcem uspať, lebo liečba je skutočne nákladná...no to som rázne zamietla a dnes je z neho zdravý a krásny pán kocúrisko.
Tento príbeh vám napíšem niekedy inokedy.
Potom prišla Happy - trojfarebka, ktorá dostala toto meno preto, lebo najskôr ju už "domáce" mačičky odháňali a skutočne jej aj robili zle. No kedže bola neoblomná, nakoniec sa skamarátili a na znak toho, že stálo pri nej šťastie dostala meno Happy. Má krásne zelené oči.
No a postupne sa tu zjavovali ďalšie mačičky. Niektoré tu vyhodili nezodpovední ľudia, lebo veď v lese sa mačky o seba postarajú. No nie malé ani nie 6-7 týždňové mačiatko.... niekedy aj menšie. Dokonca som raz stretla pána na bycikli, ktorý sa rozprával s mačičkou a ja som si pomyslela, že aké milé, že sa jej prihovoril. Keď som sa ale ja prihovorila jemu, tak to už také milé nebolo... pretože mi povedal, že mačku nedali vykastrovať a že mala mačiatka a tak, že ho sem doviezol aby sa ho zbavil. Nepomohlo dohováranie a mačiatko dokonca za ním, keď vysadol na bicykel utekalo...
Teraz tu ešte sú Anežka, Luna, Timea, Jing a kocúrik Neo, sú to vonkajšie mačičky.
V dome so mnou a s Jeannie žije ešte Sky, túto malú rozkošnicu som minulý rok v novembri našla v červenom teepee, vedľa domu. Prišla v pravý čas...
Všetky tieto mačičky okrem Sunny sú už vykastrované. Ešte sú dve mačičky a jeden kocúr, môžu mať približne jeden rok, tí ani nemajú zatiaľ meno, vykastrovaní nie sú, pretože nemám na to už financie. Meno nedostali aj preto, lebo stále verím, že si nájdu svoj láskavý domov.
Mačacia misia preto, lebo všetko tieto bytosti potrebujú starostlivosť, či už materiálnu alebo finančnú. Nie je to tak, že ja som sa jedného rána rozhodla, že budem mať 14 +1 mačiek.
Vôbec nie. No kedže bývam v oblasti, kde sa ľudia radi zbavujú nechcených mačiatok, tak sa to takto postupne udialo. Začala som ich kastrovať, aby sa rádovo nerozmnožovali. Inak by to o chvíľu bola mačacia kolónia alebo mačací cintorín, kedže susedka už raz kráčala k domu s poľovníkom, lebo jej vadilo, že mačka na strome mňauká a nemôže spať. Našťastie mačka (bola to Tesla) zo stromu pár minút pred tým zliezla, ako keby vedela, že jej hrozí nebezpečenstvo.
Moji susedia majú s nimi problém, napriek tomu, že žijeme v lese. Vôbec nemajú pochopenie pre to, že tu žijú mačky.
Priblížim vám iba jednu scénku, ktorá sa odohrala teraz v lete.
Sedela som vonku, tak som všetko videla a počula v priamom prenose.
Mačky boli pri veľkoobjemovom kontajneri, kde im z blízkej reštaurácie jedna pani občas donesie zvyšky z kuchyne. Sused s manželkou a ich dvomi deťmi sa vracali práve z tejto reštaurácie a napriek tomu, že im mačky nič nerobili, kľudne si tam sedeli a čakali, sa otec rodiny zohol a začal zbierať kamene, ktoré potom hádzal do mačiek. Na ten buchot som tam šla, aby som zistila, čo sa deje a vidím ako otec a samozrejme jeho deti, po jeho vzore, hádžu do mačiek kamene. Keď som sa objavila, prestali, začali mi ešte nadávať, že ku kontajneru chodia žrať... mačky odišli samozrejme so mnou domov a večer keď som šla venčiť Jeannie, tak som sa pri tom susedovi zastavila aby som ho informovala, že mačky sú zdravé, vykastrované a že im od nich nehrozí žiadne nebezpečnstvo. Snažím sa skutočne trpezlivo a láskavo vysvetľovať, pretože, to je moja skúsenosť, ľudia majú voči mačkám mnoho predsudkov iba preto, lebo o nich nič nevedia a majú ich uložených iba ako prenášačov rôznych chorôb. Tak som to susedovi vysvetlila a zároveň som ho požiadala o láskavosť, aby už po nich nehádzal kamene, pretože tak učí svoje deti neúctu k živým bytostiam a životu ako takému.
Všetky tieto mačky, keď potrebujú zdravotnú starostlivosť, tak ju dostanú a neriešim, že je to zviera...pretože pre mňa sú to živé bytosti, ktoré si zaslúžia ľudský prístup.
Veľa som sa od nich za tie dva roky naučila, verte mi. Ukázali mi čo je to sloboda, ukázali mi čo je to láska, ako môže vyzerať krutá matka, ktorá sa nestará o svojich 5 mláďat a ktorá si chráni svoje vlastné zdroje.
Dokonca mi ukázali aké to je prežívať smrť a držať ju vo vlastných rukách. Je to skutočne veľké, keď cítite vo vlastných rukách ako odchádza život. Jeden po druhom. Všetkých päť mačiatok postupne do dvoch týždňov zomrelo. O tom tiež niekedy inokedy.
Veľké uvedomenia a veľké skúšky.
Veľké bytosti, veľké učiteľky a učitelia.
Prichádzajú a odchádzajú.
Aj to je veľká vec, ktorú ma mačky učia.
V máji musela moja Jeannie podstúpiť operáciu mliečnych žliaz, obidvoch a zistilo sa že má onkologické ochorenie. Takže mám doma ešte aj onko pacienta. Našťastie sa má vzhľadom k diagnóze dobre. Keď ju operovali, tak som šla domov, pretože operácia trvala nejaké štyri hodiny a tak som iba tak sedela vonku a verila a dúfala, že tú operáciu prežije, kedže má už 14 rokov a že si ešte bude môcť užívať plnohodnotný psí život. Zrazu kráča ku mne cudzia čierna mačka. Priamo, bez akéhokoľvek uhýnania. Rovno ku mne, vyskočila mi na ruky a už sa odo mňa nepohla. Bol to krásny kocúr so zelenými očami. Tak som si ho nechala na rukách a sedel tam so mnou celé 4 hodiny. Keď som večer odchádzala pre Jeannie, tak som mu povedala, že ak tu ešte ráno bude, že ho vezmen na kastráciu. Bol, dostal meno Ba - v Egypte to bol pojem, ktorý sa najviac približuje označeniu našej duši a zároveň istým spôsobom aj zobrazuje jedinečnosť a osobnosť.
On ňou skutočne bol. Každé ráno len čo som otvorila dvere prišiel ku mne a kým pri mne bol, tak celý čas priadol. Vždy keď som vyšla von, bol pri mne, chodil za mnou ako pes...chodil s Jeannie na prvé kratučké prechádzky po operácii, dával na ňu pozor... bolo to úžasné ho pozorovať. Či už keď vtedy v neskoré poobede prišiel a jasne bolo vidieť, že prichádza s posolstvom, alebo aj keď sa starostlivo prechádzal spolu s Jeannie a držal jej priestor. Zostal tu s nami do augusta. Neviem čo sa stalo. Možno už splnil svoju úlohu a odišiel ďalej. Chcem tomu veriť, že to tak bolo. Pretože keď som ho jedno augustové ráno už nenašla, tak ma skutočne bolelo srdce a týždeň som preplakala. Hľadala som ho týždeň. Nenašla.
No nechávam si v srdci miesto pre nepredstaviteľné.
Za tie dva roky je tých príbehov mnoho.
Prevažne láskavých, pokojných a v princípe veselých.
Tento rok si tri malé mačiatka našli svoje úžasné a láskavé domovy. Dve prišli so svojou mamou, ktorá sa o ne vzorne starala a keď uznala, odišla a nechala ich u mňa. Majú svoj krásny domov, dostali meno Šiki a Tao. Pred pár dňami som sa dozvedela, že Tao nie je celkom v poriadku a tak si i tu nechávam miesto pre nepredstaviteľné a verím, že sa stane zázrak.
UPDATE: zázrak sa nestal, 15.01.2025 Tao odišla do mačacieho nebíčka...v láskyplnej prítomnosti jej majiteľky Zuny.
❤❤❤ bola to krásna, vzácna a vznešená mačacia dáma❤❤❤
A asi pred tromi týždňami si jedna korytnačia slečna tiež našla svoju rodinku, kde sa má veru tiež úžasne.
Tie neveselé príbehy sme doteraz nejako spolu zvládli.
No už nezvládame.
Je to už nad moje finančné, materiálne a energetické kapacity.
Neviem ako a zrazu mám "súkromý útulok" no nie som útulok a ani OZtko.
Som iba jedna obyčajná ľudská bytosť, ktorej nie je ľahostajný žiaden život.
Doteraz som financovala všetko z úspor, ktoré sa minuli a kedže môj príjem je fakt niekedy ani nie na moje prežitie, nie že ešte na krmivo, či zdravotnú starostlivosť mačičiek, budem skutočne vďačná ak ich/nás podporíte.
Akokoľvek.
Ak sa vyzbiera dostatok financií, tri mačky a kocúr čakajú na kastraciu, sterilizáciu. Stojí od ca. 50€ kocúr do ca.100 -110 € mačka s atb injekciou na dva týždne.
Prikladám číslo transparentného účtu na ktorý, ak to tak cítiš, môžes prispieť:
Fiobanka SK26 8330 0000 0026 0306 8636
do poznámky napíš prosím DAR
Ak si nedáš denne jednu kávu v kaviarni a prispeješ touto sumou nám, skutočne pomôžeš.
Ď A K U J E M E.
“Estetické a etické cítenie sú zrejme spolu úzko spojené [...]. Zdá sa, že ako krása prírody, tak i krása okolitého kultúrneho prostredia vytvoreného človekom sú nutné k tomu, aby ľudia zostali duševne a duchovne zdraví. Totálna slepota ducha k čomukoľvek krásnemu, ktorá sa všade rapídne rozmáha, je duševným ochorením, ktoré je nutné brať vážne, pretože ruku v ruke s ním ide necitlivosť k tomu, čo je eticky zavrhnutiahodné“ (LORENZ, Konrad.: Osm smrtelných hříchů 2000, s. 24-25).
Comments