♡
"Rozprávať o našich životoch je dôležité pre tých, ktorí prídu po ňom, pre tých, ktorí budú naše skúsenosti vnímať ako súčasť ich vlastného historického boja."-- Linda Hogan, CHICKASAW
Aké dôležité je, aby sme sa navzájom podporovali?
Nakoľko je pre nás dôležité poznať našu kultúru a navzájom sa podeliť o svoje skúsenosti?
Aké silné je byť autentický?
Aké dôležité je nemať žiadne tajomstvá?
Som chorý ako moje tajomstvá.
Dedko, dovoľ mi, aby som bol dnes ochotný podeliť sa so svojím bratom a sestrou.
Nech ťa moje oči uvidia v ich očiach.
Nech ich nesúdim, ale len milujem. Dedko, pomôž mi, lebo som Tvoj pokorný služobník."
------------
Prečo tu zdieľam odkaz na múdrosti indiánov a odkaz na stránku, kde ich nájdeš?
Pretože cítim, že my ako západní ľudia, sme sa na míle vzdialili od prírody a kedže ona je našou súčasťou a my jej súčasťou, tak ak sme od nej vzdialení, nie sme prepojení sami so sebou.
Cítim, že cez ich múdrosť sa môžeme ak nie viac, tak minimálne inšpirovať, zamyslieť a dopriať sebe stať sa lepším človekom. Malými krokmi v každodennom živote.
Takým, ktorý bude skutočne žiť v spojení so sebou, s prírodou, v čo najväčšej celistvosti. Netreba sa báť často rigidných pravidiel, i keď, skutočne majú svoj význam. Môžeme si vziať iba toľko, koľko aktuálne dokážeme, koľko sme skutočne ochotní a schopní preniesť do každodenného života.
Zdieľam to preto, lebo práve cez dnešný príspevok na tejto stránke som si veľmi silno zvedomila, ako málo autenticky zdieľame.
V princípe sa poznáme asi tak, ako to vystihuje táto veta: ó, ty si schudla! Aaale nie, ty si schudla viac! Verím, že to nemusím viac rozvádzať, že každý chápe. Ak náhodou nie, napíš, vysvetlím.
Autenticky nezdieľame, pretože hoci sa tvárime, že žijeme s priateľmi a máme okolo seba veľa ľudí, my sa skutočne navzájom nepoznáme...my sami seba nie a ako potom môžu poznať oni nás? Autenticky nezdieľame, pretože sme zahltení odpadom z vonkajšieho sveta, ktorý naše vnútro totálne upchal. Upchal aj to dobré v ľuďoch - česť výnimkám.
Autenticky nezdieľame, pretože každý z nás si nesie nejaký balíček na svojom chrbte, v ktorom je hanba a vina, v ktorom je zneužívanie, psychické ochorenia, závislosti rôzneho druhu, interrupcie, prostitúcia...a mnoho, mnoho iného ...
O takýchto veciach sa verejne nehovorí, resp. iba veľmi málo.
O takýchto veciach sa nehovorí ani v rodinách.
O takýchto veciach nehovoria ženy a pre tie je prirodzenejšie hovoriť a už vobec nie muži. Lebo nás to tak naučili.
Lebo toto všetko je "zlé". Lebo veď toto nemožeme povedať, ukázať, veď budú na nás ukazovať prstom.
Cítim, že už stačilo.
Cítim, že je potrebné hovoriť a zdieľať svoje skúsenosti.
Niekedy je to ťažké a človek musí byť pripravený aj na negatívne reakcie, no moja skúsenosť je, že s negatívnymi som sa stretla omnoho menej ako s pozitívnymi, ak som bola skutočne pravdivá.
K sebe a k ľuďom, s ktorými som zdieľala.
Niekedy je ťažko prerozprávať neprenosné zážitky a skúsenosti.
No treba to robiť. Nie sa o to pokúšať, treba to robiť!
Aj keď bude niekto ukazovať prstom a súdiť.
NO A ČO!?
Taký človek zatiaľ iba nepochopil, čo znamená byť človekom. Nechaj to tak! Príde čas, keď porozumie. Možno práve cez úplne rovnakú skúsenosť, ktorej v čase, keď ju zdieľaš nemal možnosť z jeho úrovne bytia porozumieť. Kto vie?
Moja skúsenosť je, že ak autenticky zdieľame, skutočne ľudsky ... aj so slzami, aj s rumencom v tvári, aj s dlhými prestávkami, lebo nevieme dýchať, aj nahnevano, aj vášnivo, aj sa rozložíme na šroubiky, akokoľvek, aby bola uvidená jedinečná zraniteľnosť, aby sa ukázala jedinečná ľudskosť, tak sa zrazu dejú skutočne zázraky.
Niekedy stačí skutočne iba vyniesť na svetlo ten balík hanby, krivdy, zneužitia nás alebo i to, že my sme zneužili, že my sme ukrivdili, zahanbili, balík čohokoľvek,všetkého čo sme tak hlboko zahrabali.
A keď je vypovedané, čo roky bolo pochované, tak sa každý z nás lieči.
Nielen ten, ktorý hovorí o svojej bolesti, ale i ten kto počúva, nesúdi, prijíma, súcití.
Zažila som na vlastnej koži, aké doslova a do písmena magické liečenie sa deje na všetkých úrovniach, keď som pred mnohými ženami, na Woman Village Festivale po skoro 30 rokoch zdieľala svoj príbeh o interrupcii, ktorý som tak dlho v sebe nosila, schovávala pred svetom ako nejaký poklad a ten poklad bol taký vzácny a taký ťažký, že som ho už sama nevládala niesť.
Tak som s trasúcim sa hlasom a plačom rozprávala...neviem ako dlho, asi dlho, no ako som rozprávala, tak som cítila, že sa deje skutočne niečo silné.
Keď som dohovorila, ženy plakali, podobné príbehy začali rozprávať ďalšie ženy, ktoré takéto "poklady" v sebe nosili a ktoré ich ťažili. (Príbeh si môžeš, ak chceš nájsť v mojom blogu na webe).
Nemusíš zdieľať verejne, nemusíš zdieľať pred cudzími ľuďmi, no nájdi si niekoho, komu dôveruješ, kto ťa dokáže vypočuť skutočne ako človek, kto ťa nebude súdiť, kto ťa nezaradí do nejakej trápnej škatuľky, kto sa nebude na tvoj žiaľ či bolesť pozerať s výsmechom, kto ťa uvidí a seba zároveň cez teba tiež.
Kto ti v takej chvíli nepovie: " nerev, vzchop sa!"
Kto iba pri tebe bude, bude počúvať a vytvorí pre teba ten priestor, kde ten balík môžeš konečne zložiť.
Tak sa lieči ľudská duša.
Tak sa cez ňu lieči ľudské telo.
Úplne jednoducho a krásne.
Iste, nestačí iba vypovedať, no vypovedaním a vyrozprávaním sa otvára brána...a cesta...a tá nás potom vedie. Po tej našej skutočnej autentickej ceste, nie po ceste vonkajších autorít.
Ľudskosťou, dôverou a skutočným prijatím iného človeka.
Nie podľa poučiek a návodov, lebo veď my všetci to v sebe máme, my všetci sa vieme sami liečiť a máme vo svojich rukách neuveriteľnú moc.
Ešte raz to tu napíšem a prečítaj si to pomaly:
MÁŠ VO SVOJICH RUKÁCH NEUVERITEĽNÚ MOC, KTORÁ ŤA LIEČI.
A tak ľahko ju odovzdávame niekomu zvonka.
Tento príspevok píšem, aby som ťa povzbudila rozprávať a zdieľať o svojom trápení, bolesti, starosti... zdieľať svoje skúsenosti, lebo sa tým liečiš nielen ty, ale i ten kto ťa počúva, tvoje okolie, tvoje mesto, štát...kontinent.. svet...a všetko živé i neživé v ňom.
Niektorí ľudia prežijú a hovoria o tom.
Niektorí ľudia prežijú a mlčia.
Niektorí ľudia prežívajú a tvoria.
Každý sa vyrovnáva s pre seba nepredstaviteľnou bolesťou po svojom a každý má na to právo, bez posudzovania.
Keď sa nabudúce pozriem do niekoho života, možno nebudem chcieť vydržať to, čo znáša práve teraz. Ale to, že môže teraz sedieť predo mnou ako pokojný oceán, je dôsledok toho, že prežil i jeho búrky. To, že prežil jeho búrky, je dôsledok toho, že (možno) nemal na výber, že sa dialo to, čomu my v ľudskom jazyku hovoríme, prírodné zákony.
Príroda je vždy v rovnováhe, nech to pre ľudské oči vyzerá akokoľvek. Ten človek, čo predo mnou teraz pokojne sedí, to už pocítil…. a tak môže svojimi prežitými búrkami prinášať rovnováhu práve tam, kde podobné búrky predvádzajú svoju neskrotiteľnú silu.
.
Takého hľadaj, ak hľadáš …
♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡
ĎAKUJEM všetkým ľuďom, ktorí mne vytvorili práve takýto liečivý priestor, kde som mohla vypovedať svoje tajomstvá a umožnili mi tak (vy)liečiť sa!
♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡
Dusamoja© 2024 renatahazakovaphotography, all rights reserved https://www.dusamoja.sk/category/autorská-fotografia aktuálne workshopy: https://www.dusamoja.sk#dušamoja #zodpovednosť #duša #duch# vedomávoľba#šťastie#autorskeoriginaly#láska#harmónia#poznanie#múdrosť#freedom#love#happiness#choice#heart#soul#art#umenieprezdravie#cervenystan #formysoul #poetry#nature#krása#loveiseverywhere #Inspiration #Encouragement #Spirituality
Originál textu, ktorý som citovala v úvode nájdeš tu:
Elder's Meditation of the Day - August 4
"Telling about our lives is important for those who come after as, for those who will see our experience as part of their own historical struggle."
-- Linda Hogan, CHICKASAW
How important it is for us to support one another? How important it is for us to know our culture and to share our experiences with one another? How powerful it is to be authentic? How important it is to hold no secrets? I am as sick as my secrets.
Grandfather, allow me today to be willing to share with my brother and sister. Let my eyes see You in their eyes. Let me not judge them but only love them. Grandfather, help me, for I am Your humble servant.
The meditations are copyright of Coyhis Publishing and can also be found in the book, Meditations with Native American Elders: The Four Seasons
Comments