09.09.2024, Púšť
tento dátum sa mi prihovoril s tým, že by bol vhodný ako deň, kedy by som si želala pokrstiť moje autorské a terapeutické karty Umenie ľudskej duše.
No keď som sa preň skutočne aj rozhodla, tak som netušila, že aký jedinečný tento deň bude.
V každom ohľade.
Od počasia, organizácie, pozvaní, odpovedí či neodpovedí, chorôb, nástrah...neočakávaných udalostí...
No asi najviac ma hnevalo počasie.
Kedže som mala predstavu, že by som chcela mať krst a vernisáž pod holým nebom v priestore, kde vzniklo mnoho fotografií, ktoré sa nachádzajú na týchto kartách, tak celodenný dážď nebol vítaná alternatíva.
No ako sa hovorí, človek mieni...pán boh mení... ja som si povedala, že príroda si teda ide svoje a ja buď sa s tým zladím, alebo to všetko zruším, alebo preložím alebo budem s prepáčením za výraz, nasraná.
Ja som sa rozhodla pre zladenie sa s tým čo je.
Rozhodla som sa, že príroda mi posiela v tento vzácny deň veľa vody, ktorú môžem vnímať ako pohromu ale aj ako poklonu a podporu. Poklona a podpora mi boli bližšie.
Veď voda je jeden zo živlov na mojich autorských kartách.
Tak som privítala vodu s jej očistnou silou, s ktorou nás prišla v tento deň podporiť.
Ako keby to bola zároveň aj taká malá-veľká výzva, že ako vážne to naozaj myslím.
Pretože vyjsť s týmito kartami do sveta bola pre mňa skutočne výzva.
Keď mi minulý rok priateľka Baška, ktorá bola jedna z prvých, ktorá výber kariet uzrela, položila otázku: A nebojíš sa, že sa ťa ľudia budú báť? Zaskočila ma.
Pre mňa sú tieto karty nesmierne liečivá energia prírody, ktorá sa mohla cez moje oči a hľadáčik fotoaparátu takýmto spôsobom zhmotniť a preniesť do tejto formy. Kedže sme súčasť prírody, tak i tieto karty sa dotýkajú práve tých častí nás, ktoré sa od prírody akoby vzdialili, či už až oddelili. Preto som sa nebála.
I keď mi prišla i taká otázka, či som skutočne pripravená na túto výzvu.
Odpovedala som si. Áno, som.
A v zápätí mi ešte prišlo ... len či už svet je na to pripravený........................
No kedže na to ja nemám žiaden vplyv, stačí mi, že ja som pripravená ísť s týmto darom Matky Zeme medzi ľudí a nechať jej obrazmi liečiť ich časti či ich celých, jednoducho to, čo sa od nej oddelilo.
Tento deň bol úplne, že deň blázon. Už pár dní pred vernisážou sa to začalo postupne spúšťať a kedže bolo veľa ľudí na ktorých mi záležalo chorých, zvažovala som veru aj to, že všetko zruším.
Tiež ma demotivovalo, ako to často pri umení býva, že mnoho ľudí mi ani len neodpísalo na moje pozvanie. Berie sa to ako nejaká promenáda, ako predvázanie sa.
Dokonca mi niekto napísal, že mu nemám posielať e-maily, no ani slovko k tomu, o čom môj e-mail bol a čo prinášam. O pár dní na to, mi cez e-mail, poslal ponuku na využitie jeho služieb - samozrejme platených. Zdá sa to absurdné iba mne?
Akoby to, že človek tvorí zo srdca a prináša do sveta umenie a krásu bolo skutočne nič. Akoby to ani nestálo, za jedno slovo.
Akoby to ani nestálo za to, to vôbec robiť.
Alebo akoby to stálo iba za to, že ťa niekto potľapká po pleci a povie, že si skvelá.
Ako keby si bola kôň. Bez urážky týchto úžasných a noblesných zvierat.
Tvoriť umenie je presne taká práca, ako tvoriť dobré jedlo, opravovať vodoinštaláciu, tvoriť účesy, predávať potraviny, stavať dom či manažovať malú firmu. Kto to nezažil, nevie si vôbec predstaviť, čo všetko musí človek, ktorý tvorí umenie vedieť, čo všetko musí ovládať, vyrobiť, v čom všetkom okrem toho, čo potom svet už vidí ako výsledok jeho duševnej práce je fakt skutočne veľmi dobrý. Multinadaný. Skutočne. Žijem to a poznám mnoho takýchto ľudí, ktorí ma fascinujú svojím nesmiernym nadaním a schopnosťou prinášať svetu dobro a krásu cez ich tvorbu.
Nepíšem to preto aby som sa chválila, tí ktorí ma poznajú vedia, že toto skutočne nerobím. A mohla by som. Mala by som. Alebo by som aspoň mala ľuďom, ktorých vyradím z databázy na ich požiadanie posielať ponuky mojej tvorby - spoplatnené. Áno, teraz som ironická, verím, že ste pochopili.
Lebo až potom by si mnohí uvedomili, čo všetko za tou krásnou fotografiou, šperkom, kartami, šatkami, službami, ktoré sú spojené s umením ktoré ponúkam a čímkoľvek čo vyjde z mojich rúk srdca, duše a ducha je. Že to má omnoho väčšiu hodnotu, ako tú, ktorú si dovolím pri svojich produktoch mojej duševnej práce vôbec v hmote nastaviť.
No napriek tomu umelec, žije z ruky do úst, a niekedy si ani do úst netrafí, lebo nemá s čím, pretože umenie sa dnes nenosí.
Pretože často i práve blízki ľudia, majú pocit, že veď toto by mi mala venovať, nie si za to ešte pýtať peniaze. No oni sami mi svoju službu, zadarmo nevenujú, veď potrebujú z niečoho žiť.
Ja tiež.
Preto, ak máte vo svojej blízkosti človeka, ktorý tvorí a kúpite si od neho čokoľvek, čo vyšlo z jeho rúk, srdca, duše či ducha, podporujete to, aby mohol v dnešnom pretechnizovanom svete zaplavenom čínskymi lacnými a rýchlymi produktmi a umelou inteligenciou, vôbec prežiť. Skutočne iba prežiť, nie žiť ako by si želal. Pretože si z ceny, ktorú zaplatíte za jeho produkt, či služby platí všetky odvody, všetky dane, všetok materiál z ktorého tvorí a vkladá nesmiernu duševnú energiu do svojej tvorby, ktorá obohacuje svet. Obohacuje svet takým spôsobom, aby z neho nezmizla ľudskosť.
Umelec je niekto, kto svoju životnú energiu vkladá do tvorby, pretože bez tvorenia skutočne nevie žiť. Má hlbokú a bytostnú potrebu zdieľať svoj vnútorný svet a ale aj vonkajší svet. Nie preto, aby bol zaujímavý. Preto, lebo často už v náznaku cíti zmeny, spoločenské, kolektívne či iné, ktoré prichádzajú, dokáže sa svojím jedinečným umením zrozumiteľne a jasne dotknúť ľudských sŕdc a duší, dokáže humorne alebo s jemu vlastnou zraniteľnosťou podať ťažké až desivé situácie, ktoré hýbu človekom...
Umelec je niekto, kto dokáže v čase zdieľať svoj vnútorný zraniteľný svet navonok a niekedy už iba to, že to urobí umožní, aby aj tí, ktorí to zatiaľ takto nevedia, sa mohli začať cítiť, sa mohli zase spojiť so svojimi oddelenými časťami, sa mohli pozrieť na seba ako na úplne normálneho človeka, aj uvidieť, že každý má svoju zraniteľnú stránku.
Veď práve tá zraniteľnosť nás robí ľuďmi. Nie naša dokonalosť, ktorou iba maskujeme svoje zranenia a vytvárame si obrany, alebo útočíme z čistého strachu.
Vnútorný svet umelca je možno o trochu viac citlivejší práve preto, že dokáže navnímať a podať slovom, zvukom alebo obrazom niečo, čomu zrazu rozumejú skoro všetci. Najlepší príklad sú asi piesne. Ako krásne sa dokážeme zladiť s textom, ktorý jednoducho a výstižne vyjadruje naše pocity, a je ešte k tomu podporený krásnou hudbou, že? A ak textu nerozumieme, tak hudba nás prepojí určite.
Pretože tieto udalosti nie sú o predvádzaní sa. Už dávno nemám potrebu sa predvádzať, zapájať do súťaží... ale už dávno mám potrebu sa spájať s ľuďmi a tráviť s nimi spoločný čas aj tým, že do priestoru prinesiem seba či svojich blízkych s ich tvorbou. Zdieľať spoločný čas, lebo na tom skutočne záleží a to si pamätáme. Nie to, že som celé dni sedela za počítačom a rok prešiel a ani som nezacítila zmeny ročných období.
Zdieľať radosti i starosti, aby sme vedeli, že všetci ich máme skutočne rovnaké.
Viem, že keď tvorím tak idem v súlade so svojou cestou.
Viem to preto, lebo vtedy cítim ľahkosť, slobodu, sebavedomie, lásku, cítim pokoj a pokoru. Tvorím zo srdca a rada.
Tvorím umenie, to tvorí a zahŕňa krásu a tá tvorí lásku a dobro.
Život.
Zároveň si vtedy uvedomujem, že každý z nás, čo tvorí krásu prináša pre svet niečo nenahraditeľné. Pretože krásu vnímame, ako mnoho iných vecí v našich životoch, ako niečo samozrejmé. No ona samozrejmá v istom zmysle nie je a až keby skutočne zo sveta zmizla, tak by sme pocítli ako nesmierne dôležitá pre naše životy je. Tam kde sa nám prihovára krása, tam je aj naše poslanie.
Krása a energia prírody je nenahraditeľný zdroj, ktorý som ja mohla zachytiť svojím okom cez hľadáčik fotoaparátu a preniesť do autorských terapeutických kariet Umenie ľudskej duše.
V pondelok sme teda krstili a krstnou mamou bola moja sestra, Ingrid, ktorá je nielen pre mňa, ale i pre celú našu rodinu istým spôsobom nezameniteľným učiteľom. Kedže nás všetkých učila a ešte stále učí, aké je to byť človekom vo svete, ktorý každému a všade rozdáva s radosťou nálepky inakosti. Ktorá si na vlastnej koži túto cestu prešla a každým dňom prechádza. Mala trému, pretože ešte nikdy pred toľkými ľuďmi nehovorila, no zvládla to podľa mňa bravúrne.
Krstom som chcela vyjadriť vďaku jej, za jej nesmiernu lásku, ktorú každému rozdáva a aj Matke prírode, cez ktorú prinášam tieto liečivé obrazy.
Verím, že si nájdu cestu k tým, ktorí chcú kráčať po ceste objavovania vlastných obrazov, bez nápovedy a poučiek, ale zato cez prepojenie sa zo živlami v sebe, ktoré každý z nás v sebe má. Nájsť rovnováhu medzi nimi, podporiť ten chýbajúci, alebo aktuálne menej prítomný, cítiť ich v tele, lebo telo je jediný ukazovateľ toho, ako to v živote máme. Zároveň nás nikdy neklame.
Želám im nech si nájdu svoju cestu práve tam, kde budú slúžiť ... v akejkoľvek podobe.
Všetkým vám chcem srdečne poďakovať za vytvorenie tej najúžasnejšej atmosféry, akú som si ani nedokázala predstaviť.
Marcela Berith a Barbara Buľubašová - vám ani neviem slovami vyjadriť to čo aktuálne cítim. Takú absolútne nezištnú podporu a človečenstvo, ktoré vy v sebe nosíte a každého, kto sa ocitá vo vašej prítomnosti ňou obdarúvate, je niečo jedinečné v dnešom svete.
Ďakujem vám za ten prenádherný priestor, ktorý ste vytvorili a v ktorom sme sa všetci mohli cítiť krásne.
Ďakujem za naše kulinárstvo, ktoré sme vytvorili my tri spoločne, no Baška bol hlavný šéfkulinár a dekoratér, ona je v tomto úžasne magická čarodejka... veď vidíte na fotkách a tí čo ste tam boli, ste pocítili aj na vašich jazýčkoch. Všetkým nesmierne chutilo a všetci chceli recepty, no bodaj by nie...lebo keď je jedlo krásne a tvorené s láskou, chutí ešte lepšie! Takže ak by ste potrebovali skutočne chutný a ešte aj krásny catering, alebo dekoratérku uuuurčite volajte Baške! https://www.facebook.com/barbara.bulubasova
Ďakujem Marcelka za tvoje sprevádzanie tancom živlov, ktoré bolo ako každý tanec s tebou nesmierne liečivé a hladivé. Pretože cez tanec prinášaš svetu seba a tanec je iba vonkajší prejav tvojej jedinečnej liečivej esencie. Ak si chcete toto dopriať, pozrite si Marcelkinu stránku: https://www.marcelaberith.com/
Ďakujem Danka Dzuríková za tvoje sprevádzanie muzikohraním, ktoré nám pohladilo duše a bolo pre nás všetkých obrovským prekvapením. Tvoj dar je tiež liek. Danku môžete kontaktovať tu: https://www.facebook.com/dana.dz.14
Ďakujem Filip Kormaňák za zachytenie atmosféry. http://kormanakproduction.sk/
Ďakujem aj celému osadenstvu rekreačného strediska Púšť, od údržbárov, cez čašníkov, prevádzkarku a riaditeľku, pretože všetci boli nesmierne flexibilní a umožnili nám na poslednú chvíľu prežiť v ich priestoroch tento večer.
Ďakujem živlom za ich sprevádzanie.
Ďakujem vode v podobe dažďa, ktorá včerajší deň sprevádzala úplne od rána až do hlbokej noci.
Ďakujem za očistu, za očistu a prepustenie všetkých emócií, ktoré aktuálne hýbu svetom a tým každým jedným z nás.
Ďakujem ohňu za jeho teplo a za to, že niektorí z nás sa ho včera prestali báť, lebo objavili v tom strachu svoju zamknutú komnatu.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste v pondelok so mnou a s mojou tvorbou prišli stráviť večer...niektorí ste si kvôli tomu, aby ste prišli aj dovolenku zobrali, niektorí ste ma dojali až k slzám, niektorí ste sa tam v myšlienkach či slovách vlúdili aj keď ste tam vlastne fyzicky prítomní neboli, no všetci ste mi priniesli lásku a šťastie a aj mnoho milých a vzácnych darčekov a prekrásnych kvetín.
Ďakujem za vaše úsmevy a objatia.
Ďakujem za vašu podporu.
Bolo mi s vami úžasne.
Ďakujem
P.S.
Je tvoja tvorba aj na predaj?
ÁNO! Umenie je moja esencia a tvorba je pre mňa zároveň aj práca a výsledky tejto tvorivej činnosti sú aj na predaj.
Môžete ma podporiť jej kúpou aj cez e-shop tu: https://www.dusamoja.sk/eshop
Ak preferujete osobné stretnutie, alebo poradiť pri výbere fotografií či inak, napíšte alebo zavolajte, zladíme sa.
留言