top of page

Buď na seba hrdá!

Pamätám si čas, keď som prosila o lásku.

                                                                                                                                                      Stratila som farby.                                                              

Stratila som vášeň.

Stratila som šťavu.

Uspokojila som sa s "možno", "uvidím, či môžem" a "som unavený".

“Nedá sa mi”

“Mám to v pláne”

“Nestíham”.

“Musím si to naplánovať”.

“Pracujem”.

“Urobím to možno, cez víkend”.

“Pôjdeme keď dokončím túto prácu”.

“Veď to robím pre nás”.


NIE NEROBIL!


Uspokojila som sa s nedokončeným...zahmleným, v mnohých ohľadoch


Na prvom mieste bola práca,

na druhom matka,

na treťom deti z prvého manželstva ...

potom dlho, dlho nič....

a potom ak bol čas a energia, tak som bola i ja....


Akokoľvek to komunikoval, to ako nasledovali činy, hovorilo i to čo povedať nechcel či nevedel...


Znášala som bolesť každého NIE a postupom času som začala veriť, že možno, len možno, práve to si zaslúžim. Že mám byť len vďačná za to vzácne občasné „áno“, za tie rozsypané omrvinky, za tých pár cukríkov a len tak sedieť v kúte a čakať.

Že mám byť vďačná!!!!!!

Veď mám za čo!!!!!!!! ????????????????


Chvíľu to trvalo, ale keď som si konečne uvedomila, že sa pomaly mením na zlomenú dušu, ktorou som sa vždy bála byť, snažila som sa zo všetkých síl vstať a odísť. Už z posledných síl. Krok za krokom som ťahala nohy a vtedy som zistila, že jednou z najťažších vecí v živote je odísť od vecí, ktoré si vždy chcela.

Odísť od človeka, ktorého napriek všetkému miluješ. Lebo miluješ jeho tvorivú dušu, ktorá s tou tvojou tvorivou tak krásne ladí(la)...

I keď ti to zlomí srdce. Ale urobila som to.

Urobila som to, pretože každý deň som mala pocit, že je zatiahnuté, že prší a ja som si želala znova vidieť slnko.

Urobila som to pre tie dni, keď som sa smiala tak, že ma bolelo brucho.

Urobila som to, pretože verím, že napriek tomu, že som niekedy aj iba zmätený a stratený človek, napriek všetkým jazvám a dieram v hrudi si zaslúžim skutočný život a úprimnú lásku. A nie hru!

                                                                                                              Urobila som to, lebo vášeň, šťava a farby sú podstata mojej tvorivej, krehkej a nesmierne láskavej duše. Viem, že to trvalo, viem, že to bolo a stále je ťažké, viem, že niekedy byť v ľahkosti je nesmierne ťažké - ale som na seba hrdá!

BUĎ NA SEBA HRDÁ!

O lásku sa nežobre!

LÁSKA JE!

SI LÁSKA!   



Dusamoja© 2024 renatahazakovaphotography, all rights reserved  https://www.dusamoja.sk/category/autorská-fotografia                                                            aktuálne workshopy: https://www.dusamoja.sk#dušamoja #zodpovednosť #duša #duch# vedomávoľba#šťastie#autorskeoriginaly#láska#harmónia#poznanie#múdrosť#freedom#love#happiness#choice#heart#soul#art#umenieprezdravie#cervenystan #formysoul #poetry#nature#krása#loveiseverywhere #Inspiration #Encouragement #Spirituality

Comments


bottom of page