Košík
0
0,00 €
Tanečná medicína a cesta k sebe
31.10.2022
"Telo je miesto, kde musí začať tanečná cesta k celistvosti. Len keď skutočne obývate svoje telo, môžete nastúpiť na cestu uzdravovania. Toľkí z nás nie sú vo svojich telách naozaj doma a nie sú tam ani energeticky prítomní. Nie sme v kontakte so základnými rytmami, ktoré tam žijú. Žijeme mimo seba - v našich hlavách, spomienkach, túžbach - neprítomní majitelia vlastného majetku." Gabrielle Roth
V živote každého človeka sa dejú veci, ktorým často porozumie až spätne. V istých duchovných smeroch sa dokonca učí uzatvárať každý deň spätným pohľadom tak, že večer pred spaním si prejde človek celý deň, začne od bezprostrednej prítomnosti, teda večerom a pokračuje až do ranných hodín aby všetko pred spaním uzavrel svoj deň. Ide tu v princípe o priestor pre vôľu, v ktorom ju môžeme preniesť z bežného spomínania ako iba opakovania minulého k pohybu, hýbaniu nás samých v čase.
Keď sa ja pozerám späť na tento rok a toto leto, tak veru udialo sa mnohé a na mnohých úrovniach.
Toľko procesov, ktoré prešli mojím telom, pretože posledné dva roky som veci začala veľmi meniť a už nevyhľadávam a nezbieram iba informácie, ale vyberám si "tvorivé" workshopy, aby som to, čomu ešte zatiaľ na vedomej úrovni nie celkom rozumiem, cez telo, zážitok a tvorenie pochopila a integrovala.
O jednom pre mňa priam v tom momente mystickom zážitku, pretože vychádzal z popudu mojej duše a nie hlavy som písala v inom blogu, ak chcete, môžete si ho prečítať tu:
https://www.dusamoja.sk/l/srdce-ty-chod-ty-mas-kridla/
Rada by som ale spomenula čas prežitý v kruhu žien spolu s Marcelou Berith, pretože ten bol pre mňa a moju dušu i telo najviac obohacujúci, transformačný, esenciálne bytostný.
Absolvovala som s Marcelkou "Tanec vlčice" tri krát a "lektorský kurz tanečnej medicíny", ktorý pozostával z troch víkendových stretnutí, a pred tromi týždňami jeho štvrtého pokračovania. Každý jeden víkend bol iný a každý jeden sa niesol ale v obrovskej dôvere, bezpečí, úžasnom kruhu žien, ktorý vytváral priam až magický priestor, ktorý svojou esenciou, silou a zároveň neuveriteľnou jemnosťou držala celý čas Marcelka.
Každý víkend ma zmenil a liečil. Vždy nejakú inú časť a vždy trochu inak. Tiekli slzy, smútku, pochopenia, pustenia, dôvery, no i slzy šťastia a láskavosti, keď srdce pocítilo, že sa znovu o kúsok viac otvorilo.
Je prenádherné si uvedomiť, že slzy sú náš sprievodca a tak ako nám pomáhajú sa uvoľniť, tak i to keď si nedovoľujeme plakať, sa v istom období života deje práve preto, lebo to tak potrebuje naša duša. Slzy spomínam preto, lebo tie boli často môj sprievodca. Keď som sa cítila ukrivdená, ponížená, nepochopená, nedostatočná ale i keď sa mi spustili úplne nekontrolovateľne po koncertoch s Jankou Sofiou Thomkovou so Slnka v srdci, na ktorých sa spievali mantry. Presne to, čo sa mne udialo pri týchto koncertoch, kedy sa moja duša rozhodla, že znovu zaplače, tak skutočne, naozaj zhlboka, až z hĺbok matky Zeme, aby som si ju po dlhom čase, kedy som ju zanedbávala, znovu všimla. A stalo sa to práve cez spev mantier, vibrácie, energie - silný to popud pre uvedomenie si, že to nie JA plačem, ale moja duša. Že konečne som si ju všimla, že venujem pozornosť tomu, čo je pre ňu a zároveň pre mňa tak bytostne dôležité.
Veľmi podobný proces prebieha i pri tanci, kedy energia a vibrácie, niekedy jemne, niekedy búrlivo zatrasú telom a všetkým jeho bunkami a ono si zrazu rozpomenie na ....všetko. Nie naraz, pekne postupne. No toto všetko neriadi už hlava a myseľ, ale niečo vyššie a zároveň obsiahnuté v nás, v každom jednom z nás. Tie vibrácie som cítila pri tanci a zároveň je ich aj vidieť, teda tú zmenu. Vidím a cítim ich sama na sebe ja, vidí a cíti ich moje okolie.
Zároveň sa udiala ešte jedna obrovská zmena v mojom živote. Postupne sa moja dôvera v život a v ženy začala liečiť a ja som sa začala otvárať svetu tiež. Inak ako ma doteraz poznali. Z môjho pohľadu a skúseností je dôvera v spoločenstvo žien pre ženu jedna z kľúčových vecí.
I keď, tie skúsenosti, ma mnohokrát viedli práve do zamotaných uličiek a bludných kruhov. Tiež som sa musela, naozaj musela naučiť, pozerať sa na skúsenosti s odstupom a nadhľadom. Lebo cítim, že vtedy mi môžu byť osožné.
Na všetkých workshopoch Marcely Berith je práve obrovská dôvera a bytie v spoločenstve žien nosné. I keď tancuje a lieči sa každá v konečnom dôsledku sama, tak ako si to v tom konkrétnom momente naozaj sama sebe dovolí a ako to prenesie do života tiež, ale tú obrovskú oporu a podporu žien si odtiaľ odnáša naozaj každá. My ženy ju potrebujeme, ak ju nemáme nie sme celistvé - na úrovni ľudského spoločenstva. Veľká vec je toto, Marcelka !!! Ja som ti z hĺbky mojej duše za tvoju podporu a oporu nesmierne vďačná. Pretože v priestore, ktorý tvoríš, je nám umožnené cítiť sa bezpečne a dôverne. Potom si my ženy, môžeme a dovoľujeme iba byť, samé sebou a dovoľujeme si uvidieť a precítiť naozaj všetko. Prijať to (u)videné v inej žene, ako súčasť seba, objať inú ženu a zároveň tak objať i seba.
Pochopenie, podpora, láskavosť, úprimnosť, bez súdenia a hodnotenia, komunikácia na úrovni srdca a veľa radosti, zábavy, pohybu, ženskej esencie a energie, liečenie na hrubohmotných i jemnohmotných úrovniach, láskavé a hravé tvorenie, arteterapia, ktorá ani ako arteterapia nevyzerá a predsa je, prebdené noci v kruhu žien, prechádzky v prírode, zdravá a prácu na sebe podporujúca ľahká strava, čistá, pramenitá voda,
čas pre seba,
čas pre ženy,
čas pre lásku
čas pre nájdenie svojho zdroja v sebe a v tom čo nás presahuje.
Toto všetko môžete zažiť na niektorom workshope s Marcelou Berith v Domoraji vo Veľkých Karlovicích.
Zo srdca odporúčam a vrúcne ďakujem za to, že som mohla byť súčasťou (a ešte stále som) spoločenstva žien, ktoré je s podporou Marcelky a tanečnej medicíny neoddeliteľnou súčasťou zmien našej doby. Marcelka je naozaj bytosť s obrovským srdcom, nežná, jemná, divoká, vášnivá, láskavá, zároveň keď treba i tvrdá, úprimná, s úžasným zmyslom pre humor, neuveriteľne silná s otvoreným vnímaním. Ja mám pocit mnohokrát i toho, čo mnohí z nás nemáme šancu uvidieť a uchopiť a toto všetko prenáša spolu s tancom, ktorým žije každá jej bunka v tele a všetkým čo tanec dokáže sprostredkovať, prebudiť, uchopiť, prebudiť, presvetliť, rozohniť do každého človeka, ktorý si dovolí vstúpiť do jej priestoru a dovolí si nechať SA SEBA iba diať...byť...vnímať...cítiť...
Tento priestor, ktorý Marcelka vytvára a udržuje je krásne bezpečie, ani sa nečudujem, že dostal meno DOMORAJ.
Ak ste si ešte niečo podobné nedopriali, najvyšší čas...
Keď prídete do DOMORAJA ... ste už o krok bližšie k tomu, čo môže byť aj pre vás esenciálne bytostné.
Vôňa machu, ihličia, dažďa...bylinky, huby...paprade...och tie prekrásne ochranné paprade, ktoré tam všade navôkol rastú...
Voda...
Vzduch...
Zem...
A oheň...ten sa vo mne prebudil na poslednom stretnutí a prvé dva dni potom, som ani nevedela variť, lebo mi všetko priháralo...
Mohla by som vám tu napísať ešte veľa o tom, čo všetko som na workshopoch s Marcelou Berith zažila, no myslím si, že slová nenahradia vlastnú a osobnú skúsenosť. Náš pocit je totiž to, čo nás v konečnom dôsledku vždy presvedčí o tom, či niečomu chceme alebo nechceme venovať svoj čas a energiu.
Nie, nie je to iba o myšlienke a slove - je potrebný aj čin.
Ak si človek, ktorý hľadá a rozhodol sa nájsť -
dopraj si i čas v DOMORAJi.
--------------------
A ak si chceš prečítať ešte niečo o tanečnej medicíne a o tom ako som prežívala jeden z víkendov s Marcelou Berith, tak môžeš tu:
https://www.dusamoja.sk/l/tanecna-medicina/
Už Platón vedel, že hudba a rytmus nachádzajú cestu k tajomným miestam duše. Ja s ním v plnej miere súhlasím a ešte z vlastnej skúsenosti dodávam, že čokoľvek tvorivé, čo cezo mňa prechádza, plynie zo mňa je obohacujúce, vyživujúce a život podporujúce.
.
.
.
ŽENY a ich nielen spoločné bytie podporujúce aktivity tvorím aj ja, pretože som postupne začala otvárať priestor, ktorý viem vytvoriť a udržať svojou esenciou a energiou ja. Viac čoskoro v najbližšom príspevku na blogu, zatiaľ si môžete prečítať a vypočuť tu:
