Stretnutie dvoch duší...

"Človek vidí v koňovi iba čiastočne koňa. Človek v ňom vidí okrem zvieraťa, odraz svojho vnútra, projekciu svojej duše. Niekto vidí krásu, druhý vidí silu, tretí jemnosť... všetko sú to aspekty a zároveň projekcie sily, krásy a jemnosti pozorovateľa. Takto sa stretávajú ľudia so svojimi "tieňmi", ktoré im kone zrkadlia. Tieňmi sú myslené tie časti osobnosti, ktoré človek potlačil do nevedomia, ktoré sa odrážajú vo vnímaní koňa alebo v konkrétnej rezonancie zvieraťa. " (Mehlem in Psychotherapie mit dem Pferd; 2005; S.22)

Kone žijú tu a teraz. Nesledujú žiadne stratégie, ciele a koncepty a ani taktiky. Ich jediná starosť je udržiavať si svoju pohodu. Kone nevedia klamať. Vďaka ich "seizmografickej" schopnosti kone vnímajú nás ľudí cez naše najjemnejšie signály reči tela, gestiky a mimiky oveľa lepšie a dištancovanejšie.  Zároveň reagujú bezprostredne a okamžite na naše správanie a okamžite dostávame aj nezaujatú a otvorenú spätnú väzbu. 

Kôň je veľký, silný, rýchly a elegantný tvor.

Zároveň je však aj veľmi citlivý, priateľský, nehodnotí a nekritizuje. Dokáže prijať každého človeka takého, aký je - ak sa nepretvaruje. Každému totiž nastaví neúprosné zrkadlo a prinúti ho priznať si všetky myšlienky a pocity, ktoré skrýva nielen pred inými, ale často aj pred sebou samým. Koňa nemožno oklamať - naše potlačené emócie a myšlienky sa vždy prejavia na našom tele a kone (keďže navzájom komunikujú takmer výhradne rečou tela) sú na to veľmi citlivé, vždy to odhalia. Tieto vlastnosti robia kone tými najlepšími psychoterapeutmi, akých si možno priať - dokážu vám s láskou povedať o vás pravdu a podporovať vás na ceste k uzdraveniu.

Berú nás takých, akí sme a my sa pri nich cítime prijímaní a nehodnotení. Môžeme byť sami sebou. So všetkými svojimi bolesťami, ne-dokonalosťami, skúsenosťami či tajnosťami. A tento "obyčajný pocit", ktorý v bežnom živote zažívame iba málokedy, má obrovskú liečivú silu. Ale ak sa pri koňoch snažíme na niečo hrať alebo nám čosi naozaj chýba alebo prevyšuje, pomôžu nám vyladiť sa a nastoliť rovnováhu. Ak sme voči nim vnímaví a ochotní ich počúvať, môžeme vďaka nim spoznať lepšie aj sami seba a objaviť, akej energie máme priveľa, alebo naopak primálo a kde len míňame svoju drahocennú energiu na pretvárku. 

Ako stádovité zviera kôň vždy sleduje, kto je vo vyššej pozícii, kto je vodca a pod. Automaticky si akoby kladie otázku: " Som chránený, alebo sa mám chrániť sám?" Pre koňa je toto veľmi dôležité a vlastne mu to zabezpečovalo prežitie. Určovanie pozície je vždy založené na vzájomnej dôvere a úcte a  zároveň si týmto kôň stanovuje i to, ako udržiava bezpečnú vzdialenosť alebo ako umožňuje blízkosť. 

Dôvera  ako aj rešpekt koňa sa musí získať, nemôže byť vynútená. Až vtedy je kôň ochotný byť v blízkosti alebo dokonca človeka poslúchať. Je fasicnujúce, že ľudia, ktorí majú svojho vlastného koňa s ním nemusia prehovoriť ani slovo a kôň bez slova robí to, čo si človek myslí. A je úplne jedno či je človek mladý alebo starý, veľký alebo malý, či má doktorský, profesorský alebo iný titul alebo akýkoľvek materiálny status.

Pre koňa je rozhodujúca iba mentálna sila a vyžarovanie, ktoré človek má. 

Na rozdiel od ľudí, kedže kone ale žijú prítomnosťou, reagujú okamžite a tak hneď vedia, na čom sú. A chcú to aj od ľudí. 

Kone vnímajú svet v obrazoch, neanalyzujú a neriešia veci stále dokola tak, ako ľudia. 

Nevadí im, ak sme smutní a privítajú ak aj dáme najavo svoju energiu, strach či hnev, ak je autentický a spravodlivý. 

Potrebujú len vedieť, ako to máme naozaj... vo vlastnom srdci. A my môžeme byť len a len vďační, že nám nastavili zrkadlo, vďaka ktorému sa vieme posunúť ďalej. 

"Napojenie" (predstavte si ako to bolo vo filme Avatar) v konskom svete znamená, že "sme s koňom" a vedieme s ním DIALÓG, robíme veci "SPOLU" a navzájom si pomáhame. Pri koňoch sa dá naozaj veľa naučiť a to vôbec nie je potrebné na nich ani jazdiť. 

S koňmi sa dá pracovať aj "zo zeme", dá sa s nimi rozprávať aj hrať sa. Môžeme sa pri nich naučiť pracovať s vlastnými emóciami, lepšie komunikovať s inými, spolupracovať, trénovať pevnú vôľu, sebadôveru, empatiu aj trpezlivosť. 

Pri práci s koňom máme dočinenia so živým tvorom, ktorý má ešte k tomu aj vysoko citlivé "antény" a ovláda reč tela.  Toto je fascinujúca a  jedinečná kombinácia.  

Umožňuje nám prijímať perfektné zrkadlo našich vnútorných nastavení  a zároveň aj prijímať okamžitú spätnú väzbu ľahko a hlavne s akceptáciou. 

Ďalšia výhoda práce s koňmi je, že naše zmenené správanie môžeme okamžite vyskúšať a výsledok je viditeľný na správaní koňa hneď.  A tu nejde o to čo je "správne" alebo "nesprávne", ide o "uvedomenie  si ". 

Pri koučovaní s koňmi sa zaoberáme všetkými našimi zmyslami a  tým ide o najudržateľnejší spôsobom ukotvenia skúseností a poznatkov. 

Napriek ich veľkosti a váhe - kôň váži okolo 600 kg - nás ľudí,  kone odjaživa priťahujú.  Ich pohyby plné sily a zároveň elegancie, ich jemnosť a vyváženosť sú pre nás ľudí  obzvlášť fascinujúce. Veľa ľudí má voči koňom rešpekt, ale iba veľmi málo ľudí má z koní skutočný strach. 

Pri koňoch dokážeme zažiť čaro prítomného okamžiku a porozumieť tomu, čo je skutočné vodcovstvo a život v súlade s inými. 

A hlavne to, prečo je vedomé stretnutie dvoch duší a obyčajný dotyk dôležitejší ako najnovšie technológie. 

Potrebujeme pre bezpečný svet budúcnosti niečo viac?