ČO JE TO KOUČING a ako PREBIEHA?
Koučing pochádza z USA a Veľkej Británie a čoraz viac sa rozširuje i v strednej a východnej Európe.
Koučing je časovo obmedzené partnerstvo klienta a kouča, ktoré vznikne s cieľom dosiahnuť konkrétne stanovené ciele.
Kouč podporuje proces riešenia problému a rozvoja osobnosti jednotlivca v súkromí, či manažéra individuálne, prostredníctvom cielene kladených otázok a štruktúrovanej komunikácie.
Nejde o žiadny univerzálny recept ani štandardné rady, ale o podnet na kreatívne riešenie a pomoc pri hľadaní nástrojov, aby si človek v prvom rade dokázal a mohol pomôcť sám.

Na rozdiel od seminárov ponúka koučing dlhodobú podporu a predstavuje tak efektívny prostriedok na dosiahnutie konkrétnych cieľov.
Koučing je určený v zásade pre každého, kto i napriek objektívne vysokému výkonu a intenzívnemu nasadeniu nie je spokojný s dosiahnutými výsledkami alebo s pomerom medzi vynaloženým úsilím a výsledkom.
Koučing môže predstavovať nástroj na zvládnutie konkrétnych konfliktných situácií vo firme alebo na podporu procesov, akými sú napríklad manažment zmeny či práce v multikultúrnych tímoch, zároveň môže byť koučing aj nástrojom pre jednotlivca pri riešení rôznorodých situácií v súkromí, v ktorých resp. z ktorých nevie nájsť cestu von sám.

Pre klientov je navyše neskreslená spätná väzba poskytovaná koučom vítaným podnetom, ako zlepšiť vnímanie problematických kolegov a situácií a ako vytvárať produktívne alternatívy vzorcov konania.
Koučing môže prebiehať iba na báze dôvery, či už pri riešení súkromných problémov alebo v pracovnom prostredí. Niekým nariadené nútené sedenia s koučom a práca výlučne na dosiahnutí cieľov stanovených zhora, resp. niekým z rodiny, či partnerom alebo partnerkou sú od začiatku odsúdené na stroskotanie.
Koučing si obzvlášť cenia tí manažéri, ktorí sa dostali na vysoké pozície pomerne mladí a vedenie tímu im robí väčšie ťažkosti než riešenie náročných odborných otázok či rokovanie so zákazníkmi.
Ďalšou cieľovou skupinou sú zahraniční manažéri, ktorí sa pohybujú v prostredí, ktoré je pre nich pochopiteľné iba sčasti. Sú členmi napríklad heterogénnych projektových tímov.
Treťou cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí sa pokúšajú vyhovieť nejasným či konfliktným očakávaniam bez ohľadu na to, či sú to očakávania ich vlastné alebo cudzie. Tu môže koučing pôsobiť veľmi rýchle ako "oslobodenie" alebo "očista".
Koučing nie je ani psychologický rozbor minulosti, ani uvoľnený rozhovor pri šálke kávy. Ide o realistickú formuláciu požadovaných cieľov vrátane stanovenia časového harmonogramu na ich dosiahnutie.
S jasnou víziou zameranou na budúcnosť sa dajú lepšie prehodnotiť doterajšie spôsoby správania a ich užitočnosť. "Domáce úlohy" zadané na obdobie medzi jednotlivými sedeniami môžu prehĺbiť vnútorné prijatie navrhovaných zmien v správaní.
Dobrý kouč :
- má odborné vzdelanie a viacročnú prax
- snaží sa čo najpresnejšie naladiť na spôsob myslenia klienta
- nie je dominantný a ani nešíri tzv. životné múdrosti
- by mal disponovať analytickým myslením, sebareflexiou, znalosťou ľudí, mal by mať zdravú osobnú guráž a vedieť aktívne počúvať
Koučing
sa člení na úvodný rozhovor
a nadstavbové rozhovory. Úvodný rozhovor slúži na osobné zoznámenie sa a pomáha
vytvoriť základ pre budúcu spoluprácu.
Klient formuluje očakávania a kouč opíše svoje možnosti a hranice. Hoci sa súčasťou úvodného rozhovoru stávajú už prvé náznaky rád, táto schôdzka má za cieľ predovšetkým vysvetliť si predpoklady úspešnosti koučingového procesu: stanoviť si záväzky, ciele a hranice, ujasniť si podmienky vzájomnej akceptácie, ako aj neobmedzenej dôvery.
Na tomto základe sa vytýčia ciele spoločného procesu koučingu, čo často vyžaduje aj niekoľkohodinové sedenie. Až keď sa z pôvodného nejasného obrysu vykryštalizuje pre klienta záväzný cieľ, má zmysel hovoriť o ďalšej spolupráci.
Koučing je individuálny proces, jednotlivé sedenia preto nemôžu byt zhodné. Napriek tomu existujú určité vzory. Koučingové sedenia by mali mať pevné miesto v termínovom kalendári.
Plánujú sa záväzne dopredu a konajú sa spravidla každé štyri týždne. Podľa druhu cieľov a konkrétnej situácie sa však môžu uskutočňovať aj v iných časových intervaloch. Obdobie medzi sedeniami môže klient využiť napríklad na riešenie "domácich úloh". Tieto úlohy sú väčšinou "vstupnou bránou" k nasledovnému sedeniu.
Na sedeniach sa definujú ciele jednotlivých etáp, posúdia sa už dosiahnuté výsledky. Klient a kouč môžu do cieľov zapracovať novo vzniknuté alebo už známe problémové oblasti a stanoviť ďalšie kroky. Z každého sedenia si musí klient odniesť konkrétne a relevantné výsledky.
Dobrý kouč podporuje sebapoznávanie prostredníctvom reflexie, následných otázok a pomocou pri analýze. Pritom sa snaží čo najpresnejšie sa naladiť na spôsob myslenia svojho náprotivku. Dominancia kouča, šírenie tzv. životnej múdrosti alebo udeľovanie štandardných rád nie je namieste.
Kouč musí byť osobnosťou so všeobecnými životnými
skúsenosťami a viacročnou odbornou praxou. Mal by disponovať nielen
schopnosťami analytického myslenia, sebareflexiou, znalosťou ľudí, ale tiež
pôsobiť hodnoverne, mať zdravú osobnú odvahu a vedieť aktívne počúvať.
Obraz kouča preto väčšinou zodpovedá interdisciplinárnemu expertovi s dôrazom na
vyvinutú schopnosť komunikácie a kladenia otázok.
Koauč je akýmsi sprievodcom - nehodnotí situáciu, v ktorej sa nachádzate, neobracia sa do minulosti a nehľadá za Vás korene problémov a ani nevnucuje svoj pohľad na vec.
A napriek tomu je tým, s ktorého pomocou ľudia dokážu nájsť novú energiu, prijať iný pohľad na vec, otvoriť úplne svoj potenciál a plniť si svoje sny - a to nielen tie pracovné!
Pri koučingu sa všeobecne odporúča uzavrieť písomnú zmluvu o koučingu. V takejto zmluve nebýva stanovený presný výsledok, ako napríklad pri zmluve o diele, ale povinnosť kouča poskytnúť fundované poradenstvo.
V zmluve by mali byť obsiahnuté prinajmenšom nasledovné body: časový rámec, miesto, kde sa budú sedenia uskutočňovať, meno klienta a kouča, záväzok kouča o absolútnej diskrétnosti, výška honoráru a vedľajších nákladov, platobné podmienky a otázky ručenia.
Okrem formálnej právnej zmluvy sa medzi coachom a klientom uzatvára i psychologická zmluva. Tu by sa mali stanoviť individuálne pravidlá poradenského procesu a formulovať vzájomné očakávania. Kouč pravidelne prispôsobuje priebeh sedenia potrebe klienta. Z hľadiska dosiahnutia úspechu je psychologická zmluva medzi klientom a koučom oveľa významnejšia než zmluva právna.
ilustrácie: all right reserved by Viktor Csiba, 2017