Aquilegia vulgaris ...

Latinský názov v nadpise patrí krehkej kráse, ktorú u nás môžete vidieť vo fialovej, ružovej      a modrej farbe kvietkov, alebo aj kombinácii fialovej a bielej. 

V  slovenčine dostali názov orlíčky (Aquilegia vulgaris). Orlíček má nezameniteľný tvar kvetu, ktorý niekomu môže pripomínať aj orlie pazúry. Odtiaľ bol odvodený latinský názov rastliny "Aquilegia" (z latinského Aquila = orol).  Slovenský názov nesie odtlačok tejto orlej stopy.

Ja ich milujem. Ich jemnosť, krehkosť, tie jedinečné tvary - ako z inej planéty ... Sú prenádherné. Každoročne v tomto čase, v máji začínajú kvitnúť a pre mňa, ako fotografku je to čas, kedy im jednoducho neodolám.  Tak ako fotím každý rok znovu a znovu, červené divé maky (o chvíľu budú už kvitnúť tiež, tak potom pridám niekoľko fotografií), orlíčky sú tiež rastlinka, ktorá ma priam až magicky priťahuje.  

K informáciám, ktoré som si našla z rôznych zdrojov,  som pripojila moje fotografie, na ktorých podľa mňa je magickosť tejto rastlinky vidieť a cítiť. 

Ako som sa dočítala z rôznych zdrojov,  orlíček mal výnimočné postavenie aj v kresťanskej symbolike; kvet pripomínajúci päť spojených holubíc pripomínal Ducha Svätého, trojpočetné listy zase Najsvätejšiu Trojicu (najlepšie je vidieť "holubice" na ružovej alebo bielej variante tejto krehkej krásy). Sedem kvetov symbolizovalo sedem darov Ducha Svätého, tri zase kardinálne kresťanské cnosti: vieru, nádej, lásku.

Orlíček často nájdeme na maľbách, kde je vyobrazená Panna Mária. Bol totiž považovaný     za symbol čistoty . A tradične bol tiež považovaný za posvätnú  bohyňu Venušu.  

V Anglicku si zase všimli nápaditú podobnosť kvetu so svetom vtáčej ríše. Jeho lupene pripomínajú päť holubíc dotýkajúcich sa svojimi zobákmi. Preto rastlinu nazvali "columbine"(z lat. Columba = holub), čo znamená holubica.  Obyvateľom na vidieku, ktorý obdivovali  flóru tvar kvetu pripomínal pokrývku hlavy starých mám, čo bolo podnetom pre ľudový názov babičkin čepiec (angl. "granny´s bonnet").

Podľa niektorých autorov meno rastliny súvisí s jej schopnosťou zbierať a zhromažďovať ( lat. legere) vodu (lat. aqua) do formy rolujúcich guľôčok, ktoré majú za úlohu zbaviť rastlinu nečistôt. Celý proces spočíva v pokrytí zelenej plochy listov kryštálikmi vosku, ktoré odpudzujú vodu. Jav bol vedecký opísaný na vodnej rastline s poetickým názvom lotos, ktorá mu dala aj vedecké meno - lotosový efekt. Na jeho pozorovanie stačí zájsť do zeleninových záhrad s vysadenou kapustou, ktorá má podobné samočistiace schopnosti.

Kvet bol obľúbenou inšpiráciou aj pre umelcov. Jedným z najznámejších diel s vyobrazením rastliny je obraz Mária s dieťatťom od flámskeho maliara Huga van der Goesa v galérii Uffizi vo Florencii.

Zaujímavý je spôsob opeľovania týchto pozoruhodných rastlín. V našich podmienkach túto činnosť vykonávajú najmä čmele, ktoré sa so svojim cuciakom dokážu dostať do dlhej kvetnej ostrohy naplnenej nektárom. Včely a menšie druhy čmeľov vsšak rovnako nechcú ostať naprázdno a k sladkej šťave sa doslova prehryzú zo zadnej strany kvetu. Samozrejme, bez toho, aby vykonali svoju prácu a rastlinu opelili. Pri niektorých druhoch orlícčkov s mimoriadne dlhou kvetnou ostrohou (niektoré ju môžu mať až 15 cm), ktoré rastú napr. v Amerike, úlohu opeľovačov preberajú motýle lisšaje, ba dokonca kolibríky.