Čo sú to fraktály?

Túžba po zmysle života rezonuje hlboko v každom z nás. Veríme, že naše životy majú zmysel. Túžime vo svete niečo zmeniť, avšak život je chaotický a nepredvídateľný. Často  aj napriek našej snahe niečo zmeniť, sa nám to nedarí.

Fraktálna geometria pozostáva zo základného originálneho jednoduchého tvaru/vzoru, ktorý sa duplikuje/opakuje znova a znova, tým narastá do zložitosti.      Ak zmeníme pôvodný jednoduchý vzor, zmeníme tým všetky ostatné generácie tvarov.

Paradox chaosu a poriadku existuje v každej oblasti života. Fraktály ukazujú ako chaos  a poriadok spolupracujú. Vytvárajú krásu z jednoduchosti. Deštruktívna energia chaosu vytvára priestor na zmenu, ktorá nám umožňuje sa lepšie spoznať, stať sa silnejší. Núti nás objavovať náš vlastný potenciál, zmysel života. Učí nás ako nachádzať nové spôsoby  s jasným zámerom, slobodne sa rozvíjať, tvoriť úžasné veci   i v zložitých situáciách. Žiť nadšene a prosperovať.

Fraktálnej geometrii sa podarilo vystihnúť iný druh krásy, než je dokonalá krása ideálnych útvarov klasickej geometrie. Krása fraktálov spočíva v krehkej harmónii medzi pravidelnosťou a náhodilosťou. V tejto harmónii spočíva aj krása prírody.  

Nekonečným množstvom fraktálov nás príroda obdarováva v zimnom období v podobe nádherných, no chladných bielych chumáčikov. Je to čas, kedy príroda spomalí svoj cyklus a naberá novu silu pre ďalší začiatok. I my, ak chceme urobiť životnú zmenu, ktorá nás má viac priblížiť k sebe, musíme najskôr spomaliť, stiahnúť sa z rutinného diania      a naladiť sa na svoje skutočné Ja. To nám pomôže načerpať nové sily pre nové začiatky. 

Fraktály môžme pozorovať v dažďových pralesoch, v moderných oblastiach lekárskeho výskumu, filmoch a po celom svete v bezdrôtových komunikačných sieťach. Najväčším tajomstvom prírodného dizajnu je podivne vyzerajúci tvar, o ktorom sme možno nikdy nepočuli, je však všade okolo nás, krivoľaká opakujúca sa forma, ktorá sa nazýva fraktál. Fraktály sú v našich pľúcach, obličkách, cievach, ale i v kvetoch, rastlinách, klimatickom systéme, v rytme srdca, v samotnej podstate života. 

Zistiť, ako fungujú, si však vyžadovalo matematika, ktorý by sa vysporiadal so starými predsudkami o podivných prírodných formách. Bol ním Benoit Mandelbrot.  Nepracoval   s rovnicami, ale s obrazmi, robil to celý život. Dokázal vidieť veci, ktoré nikto iný nepredpokladal, až kým na ne neupozornil. Tvrdil, že veľa prírodných tvarov sa dá matematicky opísať vďaka fraktálom. Toto slovo použil na pomenovanie kostrbatých tvarov. Vďaka nemu mohli ľudia uvidieť tvary, ktoré boli vždy okolo nich, no zdanlivo neviditeľné. Neviditeľné sa zrazu stalo viditeľným. V chaose sa objavil poriadok. Mandelbrot tvrdil, že fraktál možno vytvoriť z jednoduchého tvaru, ak ho opakovane rozdelíme na menšie kúsky. Carpenter sa rozhodol túto teóriu vyskúšať v počítačovej grafike. Za 3 dni sa mu podarilo vytvoriť pohoria. Metóda bola jednoduchá. Začínate s krajinou vytvorenou z veľkých trojuholníkov. Potom každý z nich rozdelíte do ďalších štyroch trojuholníkov. To sa opakuje znova a znova. Matematici to nazývajú interakcia, je to základ fraktálnej geometrie. Obrázky, ktoré takto počítačovo vznikli boli úchvatné. Tým sa otvoril nový svet pre tvorbu animovaných filmov. Carpenter túto metódu využil pre vytvorenie planéty v Star Trek II. Bol to prvý celovečerný film vytvorený počítačovou grafikou.